Túto tému sme začali otvárať a hlbšie rozoberať pred pár rokmi. Rôzne útržky sa nájdu vo viacerých prácach a dúfam, že to časom spracujeme do jednotného celku.

Mnohí si myslia, že v alternatívnej realite boli, aj keď boli v skutočnosti len vo svojej fantázii, či mali víziu minulosti alebo budúcnosti pred vnútorným zrakom. Toto je však natoľko iné, má to natoľko špecifickú chuť, že sa to slovami ani nedá opísať. Kto to zažije, bude vedieť. Kto nie, nech je rád.

Spočiatku sa človek dostáva do alternatívnej reality viac-menej náhodne, počas spánku alebo pri zaspávaní, prípadne pod vplyvom nejakého špecifického magnetizmu. Kým sa tam potuluje v roli pozorovateľa, je to veľmi zaujímavé, občas úsmevné, ale aj to treba brať s nadhľadom, pretože niektoré z tých realít sa nám môžu zapáčiť viac, než táto naša aktuálna. A to je problém pre psychiku a nervovú sústavu. Netreba sa v tom príliš zahrabať, lebo to môže byť návykové a človek ľahko začne strácať kontakt s tou „skutočnou“ našou realitou.

Dnes sa mi však stala zaujímavá vec. Nešla som do alternatívnej reality zámerne, proste sa to stalo tak ako už viackrát predtým. Už ten pocit poznám a celkom sa mi zapáčil. A tak som sa s ním začala hrať. Konečne sa mi podarilo sa tam na tej druhej strane „uvedomiť“, nebyť len v roli pozorovateľa, ktorému sa info o celom prežitku dostane do vedomia až dodatočne. O tento moment som sa už dlhšie snažila, respektíve skôr som naňho čakala, pretože toto nie je niečo, čo sa dá tlačiť veľkým chcením, silou vôle alebo prehnanou snahou. Buď to pôjde, alebo nepôjde, v závislosti od toho, ako je človek vnútorne nastavený a pripravený.

No a teraz si vravím – kiežby to radšej nešlo 😀 Takýto moment totiž môže mať za následok veľmi nepríjemný spätný ráz, ktorý sa prejaví na nervovej sústave v priebehu pár hodín až dní. Už sa ani nedivím Ašaratovi, že tam nechodieva rád, pretože dopady pravidelných návštev v tomto vedomom „uvedomelom“ rozpoložení si ani nechcem predstaviť. Skrátka a dobre, išla som príliš hlboko a z toho rozpoloženia ma veľmi nešťastne vytrhol zvoniaci mobil. Spočiatku som bola v pohode, žiadne vedľajšie dôsledky ani problémy, skrátka bežné pokračovanie dňa po drobnom poobednom „šlofíku“.

Až o niekoľko hodín ma z ničoho nič zachvátil veľmi nepríjemný stav vnútornej paniky, len tak bez akéhokoľvek dôvodu. To sa nejako dalo ovládnuť, aj keď s prirodzenou predispozíciou k hypertenzným krízam to chce naozaj silnú vôľu. Z takého malého neškodného záchvatu paniky vedomia vám totiž vyletí tlak ani neviete ako a môžete sa rovno pakovať na infúziu, ak to nedokážete zastaviť hneď v prvopočiatku. Teda aspoň ak máte slabšie srdcko, aké pánbožko nadelil mne 😀 (a potom sa ma ešte pýtajte, prečo mám tak málo emócii – no pre istotu :D)

Potom prišiel druhý záchvat a to už som odmietla považovať za náhodu a zavolala som tradičnému koliesku kolegov, s ktorými si takéto rôznorodé vnemy vždy pre istotu porovnávame. Všetci boli v pohode a v poriadku, tak si vravím – problém bude vo mne. Otázka je, čo sa stalo. Spätnou analýzou sme s Ašaratom veľmi rýchlo prišli na príčinu problému. On tieto stavy dôverne pozná, podľa rôznych nuansí príznakov určil čo sa stalo a vedel mi ľahko pomôcť. Pre môj analytický mozog je vždy dôležité v prvom rade sa dopátrať príčiny problému a potom je to už všetko zvládnuteľné. Je to ako keď to na prvý raz preženiete vo fitness centre, bolí vás celý človek, lebo netrénované svaly dostali šok. A to isté sa stalo s nervovou sústavou pri prehnanom nápore neobvyklého druhu. Ešte stále to nie je celkom ok, ale už je to aspoň pod kontrolou. Akurát miestami celkom neviem kde som a či vlastne vôbec som 😀 Srandičky, srandičky že? 🙂

Takže to len na okraj, ak by niekoho náhodou veľmi lákal tento druh práce, tak vedzte, že to nie je len tak. Sám Ašarat s týmito vedľajšími účinkami mal čo robiť, takže to naozaj nie je zrovna med lízať. Dajú sa s tým robiť veľké veci, ale vždy treba zvážiť, či to za to stojí a nehrnúť sa do všetkého len preto, že to znie lákavo a je to „in“.

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus