Identifikovať predmet, precítiť jeho energetiku a určiť typ energie, ktorú vyžaruje, učíme v Selekcii našich žiakov hneď v úvodoch ich cesty. Zdá sa to ako milá zábavka, vďaka ktorej si človek vytrénuje svoje senzory na preciťovanie energii a trošku sa zoznámi s rôznymi typmi energii. Ale je to zároveň jedna z najdôležitejších súčastí výučby, pretože nás bude sprevádzať po celej tejto ceste a dokonca aj vtedy, keď sa rozhodneme s aktívnou mágiou skončiť.

Na rôzne energetické zdroje, zaujímavé predmety, amulety – skrátka pakšamenty – natrafíme na všetkých možných miestach. Aj tam, kde by sme to vôbec neočakávali. A preto je dobré si na toto nastaviť akýsi automatický mechanizmus, ktorý nám v hlave cinkne, pokiaľ sa dostaneme do blízkosti predmetu s vyžarovaním poznačeným mágiou. Je to dobrá BOZP zásada pre každého mága. Samozrejme časom sa naše zmysly na tieto vnemy prispôsobia a nebude už pre nás taký wau efekt každá stará soška, ktorú vlastnila prababka, ktorá kedysi za mlada vykladala karty.

Ako budeme na svojej ceste prichádzať do kontaktu s rôznymi artefaktmi od kolegov, s predmetmi, ktoré nabíjajú žiaci, budú pre nás tieto predmety stále viac a viac prirodzenou súčasťou priestoru. A aj keď už naše nervové senzory časom nebudú až tak prehnane reagovať na každý energetický vnem, ale staneme sa možno trošku obrneným transportérom, stále bude dobré, ak budeme vedieť zamerať svoju pozornosť v prípade potreby na predmet, ktorý sa rozhodneme bližšie analyzovať a budeme ho vedieť preskúmať naozaj do hĺbky.

Obzvlášť v prípadoch, keď sa necháme trošku strhnúť predstavou o svojej vlastnej dokonalosti, sa nám môže ľahko dostať len tak medzi rečou do rúk predmet, ktorý nám na prvý pohľad bude pripadať ako kamienok trošku jemne nabitý čistou živou energiou, prípadne ešte s prídavkom emócie radosti, ktorá ale nevyzerá ako zámerný program, ale skôr ako nechcené presiaknutie emócii človeka, ktorý s daným kameňom pracoval. Presne toto by som urobila, keby som do predmetu chcela skryť útočný program a podhodiť ho niekomu do jeho energetického spektra. Človek je totiž tvor netrpezlivý a prchký, väčšinou sa necháme strhnúť tým prvým, čo v danom predmete zaregistrujeme a nejdeme precízne a opatrne do hĺbky.

Takýto na prvý pohľad nevinný kamienok vyhodnotíme ako nie najlepšie vydarený pokus snaživého začiatočníka. Začneme sa na tento predmet pozerať s akýmsi vnútorným blahosklonným úsmevom, že jeeej, zlatý, ňuňu. A keďže sme si nedali pozor, pustili sme do seba energiu, ktorá z daného predmetu vyžaruje a ešte sme jej aj dokorán otvorili svoje vnútro, lebo sme sa nechali strhnúť spomínanou ňuňu reakciou. Ak to naozaj nabíjal niekto, kto mal ambíciu len dostať do predmetu jednoduchú živú energiou – pravdepodobne použil svoju vlastnú „bioenergiu“ a ušlo mu tam nedopatrením kúsok emócie, ktorú nemal v danom okamihu celkom pod kontrolou, tak fajn. Vôbec nič sa nestalo a my sme k danému predmetu pristúpili síce ako amatér, ale nebude to mať žiadne dôsledky.

Horšie to už ale bude v prípade, že tento predmet mal v rukách skutočný profesionál a mág, ktorý vie čo robí a ktorý nás zhodou okolností chce z nejakého dôvodu ohroziť. Alebo nám len uštedriť výchovnú facku, lebo sme si už začali až príliš veriť. Skrátka nech bol dôvod akýkoľvek, v takomto milom jemnom predmete sa pod povrchom môže veľmi ľahko nachádzať ďalší program, ktorý bude čakať len na to, kedy ho ako trójskeho koňa svojou neopatrnosťou pustíme do svojho vnútra.

Ako sme si už na viacerých miestach písali, najľahšou cestou do vnútra človeka sú jeho emócie. Je to priame prepojenie medzi vonkajším svetom, našimi energetickými senzormi, fyzickým telom, emočným telom a v konečnom dôsledku aj dušou. Ak v človeku vyvoláme emóciu a dokážeme si odsledovať a nájsť jej vibráciu v jeho vnútri, máme priamu cestu do vnútra daného jedinca, do jeho psychického sveta, ako aj do jeho podvedomia, ak sme dostatočne šikovní. Po tejto cestičke potom stačí podhodiť nejaký zhluk energie, ktorý napríklad človeka rozruší, rozladí, podráždi. A už len sledovať výsledok svojej práce, prípadne po tejto cestičke vložiť do jeho mysle konkrétny zámer. Samozrejme, je to len drobný trik na ukážku toho, aké ľahké je pre šikovného mága zmanipulovať človeka.

A emócia to môže byť skutočne akákoľvek. Čím lepšie daného človeka poznáme, tým lepšie vieme odhadnúť, akú reakciu v ňom ktorá situácia vyvolá a tak vieme presnejšie zamerať svoj útok. Pretože napríklad na nepríjemné hulvátske okríknutie niekto zareaguje protiútokom a niekto sa stiahne do obrannej pozície. Voči jemnému flirtu sa niekto radikálne ohradí a zatvorí všetky pomyselné okná aj dvere a iný sa usmeje a nadviaže uvoľnenú konverzáciu polichotený vaším záujmom. Je to obrovský rozdiel vo vibrácii a my musíme presne vedieť, akú reakciu svojou akciou v danom človeku vyvoláme. V prípade núdze však stačí akákoľvek emočná reakcia, čiže človeka stačí len čímkoľvek zaskočiť alebo prekvapiť a následne to rýchlo a šikovne využiť. Preto je v mágii problém pracovať s chladnokrvnými jedincami, so sociopatmi, alkoholikmi a podobne. Ich emočný svet reaguje inak, než by sme predpokladali a môže nám dlhšie trvať, kým si do nich nájdeme tú správnu použiteľnú cestičku.

Ale vráťme sa teraz k nášmu nabitému kamienku, ktorý sa tváril tak nevinne, až nám prišiel vlastne roztomilý. Vyvolal v nás určitú blahosklonnú reakciu, možno nostalgické spomienky na svoje neohrabané začiatky v mágii a podobne. Ale v skutočnosti v ňom bol ukrytý útočný program. Samozrejme netvrdím, že človek, ktorý to chytil do rúk, rovno padne mŕtvy na zem. Ale napríklad po pol hodinke môžeme začať byť podvedome nervózny, ani sami nebudeme vedieť z čoho, pritom na kamienok, ktorý sme mali v ruke, sme už dávno aj zabudli. No niečo z neho v nás ostalo. Rozlaďuje nás to, možno nás jemne rozbolí hlava, budeme reagovať podráždene, alebo budeme mať chuť z daného miesta čo najskôr odísť. A ak máme práve dôležitú poradu, alebo udobrovaciu večeru s naštvanou partnerkou, budeme mať čo robiť, aby sme sa otriasli a zvyšok dňa zvládli s gráciou. Ak niekto vedel čo robí a potreboval nás z nejakého dôvodu práve v danom čase rozladiť, aby potom prípadne mohol naplno zaútočiť inou formou, tak dosiahol presne to, čo chcel. A to len preto, že sme sa neunúvali pristúpiť k preciťovaniu predmetu tak, ako sa sluší a patrí a nechali sme sa rovno strhnúť prvým dojmom. Podľahli sme zámeru mága, ktorý myslel chladnokrvnejšie a precíznejšie, než my. Môže to mať pre nás následky, ale aj nemusí.

Ja sama za seba nemám rada v mágii prílišnú paranoju a hľadanie strašidiel na každom kroku. Taktiež je pre mňa úsmevné, keď tréningové vysielanie energie z jedného človeka na druhého niekto vyhodnocuje ako potenciálne nebezpečenstvo, lebo veď bude narušená jeho aura a čakry a on potom určite do roka a do dňa umrie. S ničím to netreba príliš preháňať, ani s opatrnosťou. Ale taktiež ani so sebavedomím, že my sme veľký mág, ktorému sa nič nemôže stať, aj keby sa doňho pustilo päť sedemhlavých drakov. Niekde v strede medzi týmito dvoma extrémami je tá správna cesta, na ktorej si človek aj vie dať pozor a nerobiť nepremyslené zbrklé hlúposti len preto, že mu to momentálne pripadalo ako dobrý nápad, ale taktiež sa nenechá zovrieť do kŕču strachom, že čo keď sa mi niečo stane.

O tom, ako teda správne postupovať pri preciťovaní nabitého predmetu, si povieme nabudúce, aby toho v jednom článku nebolo príliš veľa.