Nezvyknem u seba doma príliš často skladovať rôzne artefakty, ale občas sa stane, že niečo nestihnem presťahovať do pracovne v centrále a tak mi tu sem-tam nejaký magický kúsok určený na ďalšie použitie zaparkuje. Tak sa stalo, že mi v skrinke v obývačke zhodou okolností pristáli tri artefakty – jeden bojovo ladený útočný olej, mŕtvy had naložený v pohári a ďalšia drobnosť týkajúca sa Ašarata, ktorú tu zámerne nebudem bližšie opisovať. Nie je totiž ani tak podstatné, aké zložky to boli, ale ako spolu zreagovali.

Ten prvý olej sa u mňa „pohadzoval“ už nejaký týždeň, potom sa k nemu pridala druhá tu nedefinovaná zložka a nakoniec v tej istej poličke zaparkoval aj ten had. V bežnom ruchu pracovného týždňa som si kombináciu týchto predmetov nijako zvlášť neuvedomovala a pri mojej prirodzenej buldozérovitosti mi v byte vôbec neprekážali. Na svete sú však aj citlivejšie a prirodzene vnímavejšie bytosti než ja a tak sa stalo, že kolegyňa Maat, ktorá bola u mňa na káve, začala na priestor môjho bytu reagovať veľmi zvláštne. Niečo ju tu rušilo, necítila sa fyzicky dobre a počas debaty mala tendenciu čím skôr zmiznúť niekam preč, čo bolo neobvyklé.

Keď som sa na priestor svojho bytu zamerala aj inak, než bežným okom pani domácej, bolo mi veľmi rýchlo jasné, kde je problém. Tie tri zložky náhodne hodené do jednej poličky začali na seba reagovať a dokopy vytvorili veľmi zvláštnu unikátnu zmes mŕtvej energie, ktorá nebola pocitovo najpríjemnejšia. Doslova trčala do priestoru, čím dokázala vo vnímavom jedincovi vyvolať búšenie srdca, pocit rozvibrovania vnútra, nepokoj a podvedomú chuť priestor opustiť. Pokusne som teda premiestnila túto svätú trojicu do inej miestnosti, ktorú som vystrihla od zvyšku bytu a požiadala som svojich spolubývajúcich (rozumej Tiene), aby mi to postrážili. Kolegyňa rozdiel cítila takmer okamžite a mohli sme pokojne pokračovať v debate.

Potiaľto by to bolo všetko fajn. Jedného pekného chaotického dňa som však len tak narýchlo pomedzi iný zhon vbehla do bytu a jednou cestou som zobrala aj túto trojicu artefaktov, že si ich presťahujem do svojej pracovne v centrále, nech tu zbytočne nerušia civilný priestor. Keď som sa vrátila domov, moji Tieňoví spolubývajúci boli veľmi nevrlí a nespokojní. Najprv som to pripisovala ich bežnému stráženiu priestoru, keď pri narušení aktivujú svoje obranné mechanizmy a vtedy je tu vždy veselo. Ale im prekážalo niečo iné. A tu sa dostávame k pointe tohto krkolomného príbehu – dôležitosť správnej komunikácie s jemnohmotnými bytosťami. Darmo máme „priateľské“ vzťahy a žijeme spolu v jednom priestore. Ak ich požiadam, aby strážili určitý artefakt, tak ho skutočne aj strážia. A keď ten artefakt z ich priestoru zmizol bez toho, aby som sa im unúvala oznámiť, že túto misiu môžu považovať za ukončenú, logicky z toho neboli veľmi nadšení a dávali to dosť razantne najavo. Bolo z nich cítiť výrazný bojový mód pripravený vyštartovať, ale zároveň si uvedomovali, že som to predsa ja, kto tam ten artefakt dal a ja som ho aj zobrala preč. Preto rovno nezaútočili, ale dali „len“ dôrazne silou najavo, že očakávajú buď vrátenie artefaktu, alebo „vysvetlenie“.

Samozrejme sme si všetko veľmi rýchlo vyjasnili – na úrovni, v akej sa s takýmito bytosťami komunikuje, som im prejavila vďaku za ich spoluprácu, odvolala som ich z tohto konkrétneho poslania a ako diplomatické „ospravedlnenie“ som im dala príslušnú energetickú obetu. Aké poučenie z toho plynie? Nikdy sa netreba celkom spoliehať na to, že s nejakou bytosťou máme už dobre vybudované vzťahy a teda nám automaticky „prepáči“ určité faux pas. Asi najhoršie, čo sa mágovi môže stať je, že podcení odlišnosť našej logiky od logiky bytostí, s ktorými spolupracuje. Oni nemajú dôvod brať do úvahy, že som sa ponáhľala a preto som len narýchlo zhrabla artefakty a utekala ďalej. Oni majú svoj zámer, ktorý si plnia a pokiaľ sa my neprispôsobíme ich princípom fungovania, spolupráca nebude možná – v tom lepšom prípade. V tom horšom to dostaneme vysvetlené názornejšie.

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie