Niekedy sa snažíme tzv. programovaním ovplyvniť skutočnosti a udalosti vo svoj prospech. Je to pomerne jednoduchá záležitosť, ak človek vie ako na to. Stačí jasný zámer bez náznaku pochybnosti, poznanie okolností, pevná vôľa a výber techniky podľa ľubovôle. Ako to však funguje? A prečo to niekedy nefunguje?

O niektorých ľuďoch sa hovorí, že im všetko vychádza, ani sami nevedia ako. Mnohokrát je to dané ich osudovou cestou, na ktorej majú možno dané prekážky, ktoré sú z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa neviditeľné. Človek je úspešný vo všetkých oblastiach života, na ktoré si pomyslíte, avšak ako sa vraví, nezáviď druhému, ak si neprešiel pár kilometrov v jeho topánkach. Každá osudová cesta má svoje „hore“ a „dole“. Aj keď zvonku to môže vyzerať tak, že niekto je stále iba hore, možno má dané iné prekážky, ktoré vôbec nevidíme. A keď človek ide po tej svojej ceste správne, tak síce to nie je jednoduché, ale takpovediac „spĺňa plán“, absolvuje skúšky, ktoré si vopred vybral a postupuje vpred.

Ale nie o tom som chcela… Niekedy sa náš zámer pri programovaní môže stretnúť s niečím väčším, než je naša vôľa. Ako by básnik povedal „je to držané zhora“ a pri všetkej snahe túto jednu konkrétnu vec jednoducho nedokážeme prelomiť. Samozrejme, nie je možné zvaliť každý neúspech na jednoduchú formulku „asi to tak malo byť“. Ale niekedy sa stane, že podobné veci nám už X-krát vyšli bez problémov, sme v danej technike zbehlí, všetko nám na rôznych frontoch funguje ako má a zrazu príde jedna prekážka, ktorú jednoducho nedokážeme zdolať. Proste s daným problémom nepohneme, aj keď sa postavíme na hlavu. Prečo je to tak?

Najnovšia skúsenosť ma zase v niečom poučila. Niekedy z nášho uhla pohľadu nedokážeme objektívne zhodnotiť všetky kľučky osudu, ktoré má ešte pre nás a našich blízkych prichystané. Myslíme si, že toto je pre tých ľudí najlepšie možné riešenie a spravíme všetko preto, aby sa náš (ich) zámer naplnil. A nič. Proste to nevyjde, nech to tlačíme akoukoľvek silou. A to sú momenty, keď sa aj my musíme skloniť pred „vyšším zámerom osudu“, ktorý je akousi ochranou nás samých pred nami samými. Pretože často nám až dodatočne zapadnú do súvisu kocky, ktoré predtým vôbec dokopy nepasovali a s odstupom času a z nadhľadu vidíme, akú kolosálnu hlúposť by sme urobili tým naším dobre mieneným programom. A potom sme nakoniec šťastní, že nám to nevyšlo, pretože by sme išli proti niečomu zásadnému, čo je na ceste tých ľudí dané. Výsledkom takto „nasilu pretlačeného“ programu by boli zase ďalšie problémy, smútok a nešťastie ešte väčšie, ako vyplývalo z pôvodnej situácie.

Najčastejšie sa k takýmto „omylom“ dostaneme v prípade, že sa jedná o našich blízkych. Jednoducho v snahe im pomôcť sa akosi zabudneme objektívne dívať na ich cestu a na veci s ňou súvisiace. Proste im chceme danú situáciu vyriešiť za každú cenu, nech to stojí čo to stojí, nepozeráme sa vpravo ani vľavo, len chceme zdolať konkrétny problém. A to je chyba. Aj preto by sa mágovia nemali púšťať do úkonov, v ktorých majú osobnú zainteresovanosť. Jedna vec je robiť niečo pre seba samého a niečo úplne iné je robiť to pre niekoho, ku komu máme citovú väzbu. Tam jednoducho kvôli prehnanej snahe pomôcť strácame objektivitu pre posúdenie súvislostí.

Tento konkrétny prípad dopadol nakoniec viac než dobre. Keď som sa dokázala konečne odpútať od pôvodného zámeru, pozrieť sa na veci z nadhľadu a so súvislosťami, nasmerovala som program úplne  inou cestou. A vyšiel na sto percent, ľahko ako pierko, v stanovenom termíne a bez akýchkoľvek komplikácii, čo už v daných súvislostiach aj „mágiou nedotknutým“ osobám pripadalo ako malý zázrak.

Učiť sa neprestávame nikdy a občas sa aj majster tesár utne, nechá sa vtiahnuť do želaní druhých ľudí a zabudne sa poobzerať okolo nich aj z inej perspektívy. Na svoj zámer pri programovaní a na prípadné dopady nášho programu si musíme dať proste vždy dobrý pozor, premyslieť si, čo ideme robiť, čo tým sledujeme a aké premenné nám do toho môžu vstúpiť. A až keď máme toto všetko zmapované, pristúpime k nejakému magickému úkonu. Nie je dobré nechať sa strhnúť eufóriou toho, že juchuu ja predsa môžem pomôcť a spravím pre to všetko aj nasilu, len aby som dosiahla želaný efekt. Pretože ten efekt nakoniec vôbec nemusí byť tým správnym riešením z pohľadu osudových ciest zainteresovaných ľudí.

Tagy: čierna mágia, Mágia