Medzi mágmi všeobecne panuje učený názor, že neexistuje biela a čierna mágia, že mágia je proste len jedna. Dá sa s tým v podstate súhlasiť, ale aj tak je plné pochopenie významu tej jednoduchej vety na dlhšiu debatu. Pretože často nám na podvedomí predsa len ostáva nejaká jemná pachuť pojmov, ktoré sa chtiac nechtiac vryjú do hlavy a z pozadia usmerňujú naše ponímanie týchto tém bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali.

Poďme si to teda trošku rozobrať na drobné. Ak sa bavíme o mágii, máme tým na mysli súhrn rôznych techník, schopností a vedomostí, ktoré sú mimo štandardné chápanie a vnímanie. Či už na mágiu človek verí, alebo neverí, s týmto pojmom sa už stretol asi naozaj každý. Možno ho niekto vníma ako super zápletku do fantasy kníh, alebo ako niečo staré, čo kedysi možno bolo ale dnes už nie je, alebo proste ako povery starých mám, ktoré v dnešnom modernom svete nemajú viac miesto ani opodstatnenie.

Ak vychádzame z toho, že mágia ako taká znamená jednoducho len určité učenie, prídeme logicky k záveru, že toto učenie sa dá použiť v prospech „dobra“ ako aj v prospech „zla“. A sme pri základnej otázke, čo je dobro a čo zlo. Ale o tom tu teraz polemizovať nechcem, pretože niekedy tí, ktorí sa tvária ako najsvätejší z najsvätejších, konajú skryto omnoho zákernejšie, než ktorýkoľvek mág s nálepkou „čierny“. Áno, sú to len nálepky. Čierny, biely, dobrý, zlý, zelený, modrý… Pod povrchom je stále len tá istá mágia, sila, schopnosti a techniky, ktoré môžeme použiť buď ako útok, alebo ako obranu.

Keď držíme v ruke nôž, môžeme si ním rozkrojiť jablko a najesť sa. Môžeme ním uvoľniť zviazané ruky zajatca. Môžeme vďaka nemu ubrániť svojich blízkych pred napadnutím, alebo môže znamenať rozdiel medzi naším vlastným životom a smrťou. A na druhej strane ho môžeme mať zákerne ukrytý za chrbtom a v nestráženej chvíli bodnúť priateľovi do chrbta, zaútočiť na bezbranného, donútiť človeka ku konaniu proti jeho vôli.

Vypovedá to niečo o noži samotnom? Nie. Je to len o zámere, svedomí a charaktere toho, kto ten nôž v ruke drží. Môže vyzerať nebezpečne a v skutočnosti nám zachráni život, alebo môže vyzerať ako najlepší priateľ a pri prvej príležitostí nás tým nožom poreže.

Do tréningov bojových umení sa tiež ľudia púšťajú s rôznymi zámermi. Niektorí chcú vyzerať drsne, aby sa ich všetci báli, aby mohli pri najmenšej provokácií sebaisto vyvolať bitku a zvíťaziť, naplniť si tak svoje ego. A niekto iný si chce zlepšiť fyzickú a psychickú kondíciu, nabrať vnútornú sebaistotu, zoceliť svoj duševný svet, ale hlavne naučiť sa ťahy, ktoré môže nepriateľ proti nemu použiť a ako sa brániť v prípade potreby.

Mágia nie je dobrá ani zlá, nemôže za to, ako ju ľudia dokážu zneužiť. Ak by „čierny mág“ nepoužíval techniky mágie, našiel by si iný spôsob, ako škodiť na inej úrovni. Je to len o ľuďoch. Každý má hranicu svojho svedomia a to, že človek pracuje s mágiou, ešte neznamená, že sa ráno nedokáže pozrieť s kľudným svedomím do zrkadla a že na pomyselných miskách dobra a zla by sme neboli prekvapení jeho bilanciou. Mágiou sa dá aj pomáhať. Ak by mágovia niektoré staré učenia neprinavracali späť do života, mnohí ľudia by ostali vydaní napospas silám, o ktorých nemajú ani tušenia a nedokážu si s nimi poradiť. Niekto musí udržiavať rovnováhu a zasiahnuť tam, kde je to potrebné.

Tagy: biela mágia, čierna mágia, Mágia