Nadviažem na svoj príspevok “O vplyvoch z paralelných svetov” kapitolou z pripravovanej práce na túto tému.

—

Poďme sa bližšie pozrieť na jednotlivé typy vnemov, ktoré môže vnímavý jedinec počas svojho života zachytávať. Nie vždy sa totiž musí jednať priamo o vplyv z paralelných svetov, ale pokiaľ sa chceme touto témou zaoberať do hĺbky ďalej, musíme sa naučiť rozlišovať, kedy sa jedná o vplyv zo strany svetov paralely a kedy o niečo úplne iné, a čo to „niečo iné“ môže byť. Takéto vnemy sa môžu niekomu začať „diať“ takpovediac samé od seba bez toho, že by na tom cielene pracoval. V tomto prípade je potrebné začať ich rozlišovať, kategorizovať a upratovať, aby sa z toho dotyčný nezbláznil a dokázal tieto vnemy spracúvať bez ujmy na psychickom zdraví, v lepšom prípade aj k prospechu celku. Na druhej strane, aj keď si človek nič podobné zatiaľ na sebe nevšimol, s určitou dávkou vrodenej citlivosti je možné vytrénovať si svoje vnemy cielene natoľko, že bude schopný niektoré nižšie uvedené typy vnemov evidovať, aj keď doteraz sa touto témou nijako hlbšie nezaoberal.

1. Vnem z osudovej cesty

V publikáciách „Iné formy ovplyvňovania skutočností“ a „Duša“ od Ašarata môžete nájsť bližšie popísané a definované pojmy ako osudová cesta duše, osudové linky a podobne. V zásade sa jedná v týchto pojmoch o to isté, len pod iným pomenovaním – keď duša prichádza do fyzického sveta formou narodenia, za účelom svojho zdokonaľovania a učenia má do cesty dané určité prekážky, má definovaný približný smer, kadiaľ sa jej fyzický život bude uberať a má stanovené, čo v tomto smere má zvládnuť. Na tejto ceste má určité pevne stanovené body, ktoré ak niečo veľmi nepokazí a neskĺzne úplne „mimo plán“, musí absolvovať, nech by sa vybrala akoukoľvek z daných možností. A niektoré body programu sú takpovediac „voliteľné“, potenciálne a ich pretavenie do reality života závisí od toho, ktorou z daných ciest sa duša v tejto inkarnácii bude uberať. Vždy totiž existuje viacero koľajníc, ktorými človek vo svojom živote môže kráčať a každé viac či menej dôležité rozhodnutie ovplyvňuje ďalší vývoj jeho životnej cesty.

A teraz sa dostaneme o krok ďalej. Niekedy je totiž možné určité životné križovatky alebo potenciálne problémy doslova intuitívne vycítiť. Vnímavý jedinec bude vedieť podľa tohto identifikovať napríklad to, ako sa rozhodnúť v určitom krízovom momente svojho života, pretože jeho duša mu napovie, kadiaľ treba kráčať – pokiaľ samozrejme hlas duše neprehluší logika, ego, vplyv spoločnosti a podobne. A takéto životné okamihy je možné zachytávať takpovediac intuitívne. Skrátka človek v určitom momente bude cítiť, že v jeho živote sa niečo ide zmeniť, že stojí na nejakej križovatke, že prichádza niečo veľké alebo niečo preňho osobne dôležité a podobne. Taktiež sa formou týchto intuitívnych vnemov môže jedinec vyhnúť určitým problémom, ktoré na ceste nemá definované ako nevyhnutné pre posun duše, ale je možné ich správnym nastavením okolností jednoducho obísť a vyhnúť sa nepríjemnej kolízii. Za týmto účelom sú tieto vnemy veľmi prospešné.

Vo vnemoch, ktoré vysiela naša duša v súvislosti s našou osudovou cestou, je podľa mojich vlastných skúseností najlepšie čím menej „špekulovať“. Pretože akonáhle do tohto procesu začneme zapájať priveľa logiky, hlas duše bude prekričaný. Ak cítime, že niečo je pre nás správne a analýzou svojich myšlienkových pochodov zistíme, že nás k takémuto rozhodnutiu nevedie žiadna naša emocionálna slabina (napr. už spomínané ego a podobne), tak je to pravdepodobne pre nás skutočne dobré a treba ísť za tým. Samozrejme, musíme tu byť na seba veľmi prísni, pretože niekedy sa tie najhoršie nápady chcú tváriť ako intuitívny vnem z osudovej cesty a my sami seba budeme ochotní presvedčiť a vlastnou krvou podpísať, že toto je to pravé orechové. Pritom to bude len dobre zamaskované volanie nášho nespracovaného strachu či nezvládnutého ega, sebaľútosť, sklon k týraniu seba samého, opakovanie toho istého nezvládnutého vzorca správania a podobne. Osobne som veľakrát nasledovala tento hlas proste len preto, že mi dané rozhodnutie v daný moment pripadalo správne a keď sa obzriem za seba, ani jedno z týchto rozhodnutí neľutujem, pretože pre vývoj udalostí a môjho vlastného Ja malo každé z nich zásadný charakter.

Vráťme sa teraz k pôvodnej téme tejto podkapitoly – snažíme sa definovať rozdiel medzi zachytávaním vplyvu z éteru a zachytávaním potenciálneho problému na osudovej ceste. Tu treba podotknúť ešte jednu vec. Nie vždy to, čo sa touto formou objaví v našom vedomí ako upozornenie na určitý potenciálny problém, sa musí týkať len nás. Niekedy sa môže stať, že pokiaľ máme duševne blízkeho človeka alebo rodinného príslušníka, ktorému niečo hrozí a my dokážeme intuitívne zachytiť určitú blížiacu sa kolíziu, zachytíme skrátka časť jeho osudovej cesty, alebo potenciálnu linku, na ktorú by mohol nesprávnou reakciou skĺznuť. Teda toto varovanie – nech už príde do nášho vedomia v akejkoľvek forme – sa nebude týkať nás samotných, ale niekoho z našich blízkych. Ako je možné toto odlíšiť od niečoho, čo sa dotýka nás osobne? Pokiaľ tento vnem prichádza napríklad vo forme obrazovej vízie alebo sna, tak popri vizuálnom vneme bude možné akoby zadefinovať našu osobnú zainteresovanosť v danej problematike. Teda buď sa na daný problém, na danú situáciu budeme dívať akoby z pohľadu tretej osoby a nás samých to nijako výraznejšie pocitovo nezasiahne, alebo to bude spojené aj s pocitovým vnemom doslova až osobne blízkym, teda bude z toho vnemu jasné, že ide o nás, že sa momentálne jedná o náš vlastný krk. Takto isto je možné odlíšiť s trochou praxe v tomto smere aj pocitový vnem z našej osudovej cesty od pocitového vnemu z cesty blízkej osoby. Podstatná je v tomto smere osobná zainteresovanosť v tomto vneme, skrátka to bude „chutiť“ trošku inak, ako keď sa nás daná situácia nedotýka, alebo náš život ovplyvní len nepriamo.

Taktiež treba odlišovať, či náš mozog interpretuje tieto vnemy presne – teda vidíme situáciu tak, ako by sa potenciálne mohla stať, alebo sa to do vedomej úrovne dostane len vo forme symbolov. Napríklad ak vidíme vo vízii či v sne človeka, ktorého obopína had a chystá sa ho udusiť, nemusí to znamenať, že dotyčný sa z ničoho nič zdvihne, pôjde na dovolenku do džungle a reálne ho tam uškrtí had, ale môže to byť symbolické vyjadrenie problémov, ktoré sa okolo neho hromadia a postupne mu začínajú prerastať cez hlavu. Taktiež vo vyjadreniach osôb a obsadenia takýchto vnemov treba prihliadať na náš osobný vzťah k týmto ľuďom. Ak je v našom podvedomí niekto zadefinovaný ako zradca, tak môže byť pre účely vízie použitý naším mozgom na zobrazenie blížiacej sa hrozby zrady, aj keď dotyčný človek s tou danou situáciou nebude mať vôbec nič spoločné. Na toto si treba dať pozor, aby sme náhodou pri mapovaní svojich vnemov z osudových ciest nezačali krivo obviňovať ľudí, ktorí budú v danej situácii úplne nevinne, ale naše podvedomie ich v rámci symboliky niekde použije na poskytnutie informácie tak, ako uzná za vhodné.

S pocitovými vnemami je to trošku zložitejšie, pretože tam sú odchýlky vnemov veľmi individuálne v závislosti od nastavenia emočnej zložky jedinca. Nie je to natoľko konkrétne, ako určitá jasne zobrazená situácia vo forme vízie. Možno to bude len veľmi zlý pocit, že niečo sa blíži, ale nebudeme vedieť nijako bližšie zadefinovať ani to, či sa to týka nás samotných alebo niekoho iného, ani či je toto varovanie určené pre blízku alebo vzdialenú budúcnosť. Skrátka to bude pre nás trošku neuchopiteľné a matné. V tomto smere pomôže jedine dôkladná analýza týchto pocitov, prípadne nie je vôbec na škodu veci, ak si tieto pocity budeme zaznamenávať a sledovať, aby sme sa k nim vedeli podľa vlastných napísaných slov spätne vrátiť a vybaviť si, ako to „chutilo“ vtedy, keď sa následne stalo toto a toto a podobne.

2. Spomienka z minulého života

U jedincov, ktorí sa zaoberajú ezoterikou alebo priamo mágiou, nie je nič neobvyklé, že občas sa v ich vedomí objaví nejaká spomienka z minulých životov. Keď duša prichádza do fyzickej roviny formou inkarnácie, štandardne je jej pamäť ohľadne predchádzajúcich životov „premazaná“. O dôvodoch, prečo si duša na svoje minulé životy nepamätá kompletne a bezo zvyšku, sa dočítate viac v Ašaratovej publikácii „Duša“. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pre psychohygienu a zdravý vývoj človeka nie je vhodné nosiť neustále so sebou bremeno všetkých inkarnácii, ktorých duša už absolvovala v niektorých prípadoch naozaj obrovské množstvo. To, čo je z minulých životov pre nás podstatné, sú vedomosti a skúsenosti, nie okolnosti, za akých sme tieto poznatky nadobudli. Duša sa každou inkarnáciou posilňuje, stáva sa uvedomelejšou a v rámci vplyvu paralelných svetov tak trošku „dôležitejšou figúrkou na šachovnici“. Zatiaľ čo nová neskúsená duša má dosť práce sama so sebou, aby nadobudla potrebné skúsenosti pre svoj vlastný rozvoj a pre svoju cestu po špirále, staré duše sú už do fyzickej roviny vysielané aj s konkrétnym poslaním, ktoré má často širší kontext, než len osobný posun danej duše a naučenie sa niečoho nového.

Niekedy sa stane, že určitý podnet v našom podvedomí otvorí určitú dávnu spomienku, ktorú nebudeme vedieť priradiť k ničomu zo súčasného života. Toto môže prebehnúť formou pocitu ako známe déjà vu, alebo formou sna, alebo formou náhlej obrazovej vízie pri plnom vedomí.

Vo forme sna je to asi najčastejšie, pretože vtedy sa duša uvoľní a niekedy sa z nej môže vyplaviť spomienka na predchádzajúci život aj bez nejakého konkrétneho podnetu. Z takéhoto typu sna sa väčšinou človek prebudí trošku zmätený, nevie sa hneď rýchlo zaradiť, kde sa nachádza, kým vlastne je a čo sa to udialo, pretože táto spomienka ho akoby vtiahne do seba, keďže jej bol priamo účastný ako hlavný aktér. Často je to spojené aj s emocionálnymi vnemami, čiže na sen sa nebudeme dívať len z pohľadu tretej osoby, ale dôkladne precítime celú zobrazenú situáciu so všetkým, čo k nej patrí. Po prebudení môže byť človek trošku otrasený – v závislosti od toho, či to bola zhodou okolností spomienka príjemná, alebo nepríjemná a traumatizujúca.

Vo forme pocitu „déjà vu “ to už asi zažil každý z nás, aj keď tento pocit „už videného“ nemusí mať zákonite koreň iba v minulých životoch. Niekedy sa stáva, že sa línie časopriestorovej špirály frekvenčne priblížia natoľko, že môžeme mať pocit, že toto sa už stalo, aj keď to s našimi minulými životmi nijako súvisieť nebude a nech by sme pátrali regresmi akokoľvek, žiadne prepojenie na seba samého v tomto pocite nenájdeme. Taktiež to môže byť neurčitý vnem z alternatívnej reality, na ktorú tiež nemáme štandardne dosah, ale pocitovo to môže byť podobná chuť, ako keby sme túto situáciu už zažili, pritom nebudeme vedieť nijako zadefinovať, kde ani kedy by sme sa v takýchto okolnostiach mohli ocitnúť. K tomuto tiež môže dôjsť z času na čas takpovediac bez nášho pričinenia, určitými pohybmi v éteri alebo vplyvom iného magnetizmu, ktoré spôsobia, že naša realita sa s niektorou z alternatívnych realít frekvenčne priblížia viac, než je obvyklé. Takýto pocit trvá väčšinou len niekoľko sekúnd. Niekedy však tento pocit môže byť spojený aj so spomienkou duše na niektorý z predchádzajúcich životov. Môže byť spôsobený proste tým, že určité okolnosti budú rámcovo podobné tomu, čo sme už niekedy prežili, aj keď situácia, prítomné osoby alebo miesto bude odlišné, ale duši to skrátka pripomenie udalosti z predchádzajúceho života, pretože pocitovo, pre jej vnútorný svet to bude niečím podobné. Alebo napríklad prídeme do cudzej krajiny na miesto, kde sme v živote neboli, ale zrazu tak nejako intuitívne budeme vedieť, čo sa kde nachádza, budeme sa tam cítiť ako doma, prípadne sa k tomu pridajú aj určité obrazové vízie, či sny. Toto nám môže napovedať, že v tejto krajine sme kedysi žili a naša duša si pri tomto podnete spomenula práve na túto danú inkarnáciu. V našom svete mágie toto nie je žiadny zázrak, nechápme to ako niečo extra výnimočné, čo by nám malo zákonite dokorán otvoriť nové duševné obzory. Inkarnácii sme absolvovali už veľa a tak je štatisticky dosť pravdepodobné, že natrafíme na miesto alebo osoby, ktoré skrátka „odniekiaľ“ poznáme, aj keď sme ich ešte v tomto živote nikdy nevideli.

Taktiež sa môže takáto spomienka na niektorý z predchádzajúcich životov objaviť sčista-jasna za plného vedomia počas bežného dňa vo forme obrazovej vízie v našom vedomí. Podnetov, na základe ktorých sa mozog práve v tom danom momente rozhodol absorbovať a spracovať určité echo z duše, respektíve čo dušu podnietilo k tomu, že práve teraz takúto spomienku vyplavila, môže byť mnoho. Toto sa stáva často v momentoch, kedy sa napríklad človek začína venovať ezoterike a vezmime si príklad, že to bola predurčená cesta jeho duše, ktorej sa vo svojom živote dlho vyhýbal. Teraz sa duša môže začať konečne rozvíjať smerom, na ktorý bola vnútorne nastavená a tak sa z nej začnú vyplavovať na povrch rôzne aspekty, ktoré boli predtým umelo potláčané.
Treba však pripomenúť, že niekedy môže takáto náhla vízia byť spôsobená tým, že vnímavý jedinec sa naladí na energetiku priestoru, v ktorom sa nachádza, jeho duša a jeho vedomie sa zladí s frekvenciou tohto miesta a môže zachytiť vo vedomí formou obrazov niečo, čo sa tam odohralo, aj keď sa to jeho ako osoby nijako dotýkať nebude, nebude to znamenať, že tam na tom mieste žil, ale skrátka len zachytí určitý fragment minulosti miesta, na ktorom sa práve nachádza.

3. Vnem pocitov duševne blízkej osoby

4. Vnem z alternatívnej reality

5. Vnem vplyvu z paralelných svetov

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie