V poslednej časti (Vesmír a jeho zákutia – časť 10 – Rozdelenie foriem astrálneho cestovania) sme si zadefinovali rozdelenie astrálneho cestovania na cestovanie podľa cesty – podobné tomu na Zemi a cestovanie podľa zadania, cieľa. Neskôr sa naučíme ako sa dajú astrálne prekonať dlhé úseky bez toho, aby nám to sústredením trvalo týždne, kým sa dostaneme na určené miesto, ktoré sa môže nachádzať nielen niekoľko kilometrov odo mňa ale aj milióny svetelných rokov.

1. Cestovanie so zameraním sa na cestu spočíva v tom, že vnímam všetko naokolo ako cestujem, podobne ako keď idem peši z bodu A do bodu B. Čas je v tomto limitujúci faktor, pretože to samozrejme určitý čas trvá a týmto štýlom sa dá cestovať maximálne v blízkosti našej planéty a aj to je už dosť silný zaberák na čas samotný a na psychiku zároveň. Fyzikálne sa nedá presne vyjadriť akou rýchlosťou takto dokážete cestovať – bavíme sa o astrálnom cestovaní, nie rýchlosti akou dokáže cestovať napr. raketoplán, čiže ak vaša rýchlosť nie je signifikantne rýchlejšia ako rýchlosť svetla, na dlhšie vzdialenosti samozrejme nemôžete rátať s cestovaním – meditovaním niekoľko týždňov vkuse.

Aké sú teda limitujúce faktory? Po prvé, nemáme takéto možnosti pretože naše fyzické telo sem-tam potrebuje nejaké tie “zbytočné” biologické funkcie naplnenia, vyprázdnenia alebo “pomrvenia”, aby sme nemali preležaniny a pod. Ďalej záleží na energii – keďže aj toto cestovanie vyžaduje určitú energiu, musím dbať na rovnováhe prísunu a odberu energie (či už sa dopĺňam vodou, chlebom a soľou alebo slnečným žiarením) a v konečnom dôsledku aj v rámci externých faktorov – či ma vyruší sused, ktorý práve potrebuje pribiť nový obraz alebo astrálna bytosť, pričom keď sa zľaknem, dostanem svoje vedomie späť do fyzického tela a začínam odznovu.

A po druhé, máme niečo, čo nazývam – hranicami vnímania v iných ako bežných stavoch vedomia (čiže mimo frekvencie beta). Znamená to, že napríklad v stave frekvencie vedomia alfa (silvova metóda) alebo théta (práve používaného na astrálne cestovanie alebo lucidné snívanie) sa dokážeme sústrediť a vedome pracovať len po určitú dobu závislú na tréningu a schopnostiach – ako dlho sa viem neprerušene koncentrovať. Budeme trénovať!

Čiže zhrniem, čo nám bráni v plnom využití tejto metódy astrálneho cestovania. Pri tejto práci so zameraním sa na cestu vnímam každý jeden astrálny pohyb a cestu akoby som naozaj aj fyzicky prechádzal – napríklad najskôr cez posteľ, strechu svojho domu, ulicu, mesto a pod.

2. Cestovanie podľa cieľa znamená, že zadáte cieľ kam chcete ísť a o viac sa nestaráte. Výhodou tohto cestovania je, že dokážete prekonať galaxie v priebehu sekúnd. Je to samozrejme pohodlnejšia forma cestovania vzhľadom na čas a energiu. Nevýhodou tohto cestovania je, že sa učí veľmi zložito – a pokiaľ sa nenarodíte s týmito danosťami – je to naozaj náročná cesta, netvrdím však, že nemožná.

Doslova fyzikálne a matematické výpočty, aby ste dokázali prejsť milióny kilometrov za sekundu, sú s ľudským chápaním nekompaktibilné. Chápanie v tomto úseku však odložme stranou a postupne sa budeme učiť ako si osvojiť túto techniku a ako napríklad skontrolovať, čo práve robí vaša žena a s kým v priebehu stotiny sekundy. Ako podporu uvediem zopár príkladov ako sa naučiť túto techiku cestovania – týmto máte zaručený spôsob cestovania na dlhé trate. Čo sa týka samotných skratiek vo vesmíre, podobne ako keď chodíte z miesta A do miesta B, časom si nájdete „chodníčky“, podľa ktorých dokážete tieto vzdialenosti prejsť rýchlejšie. Vo vesmíre sú takýmito chodníčkami priestorové a časové šmyčky ako napr. čierne diery, pulzary, ale aj samotná forma cestovania – či sa jedná o cestovanie v celku alebo na základe určitých frekvenčných rozdelení – dokonca až na úroveň samotných častíc. Doslova sa nedokážete dostať cez čiernu dieru alebo pulzar, pokiaľ sa sami nerozložíte na častice – o tom ale už v ďalšej kapitole.

Tagy: astrálne cestovanie, Vesmír