V predchádzajúcom príspevku som opisoval astrálne cestovanie podľa A. cesty – t.j. prechádzam si vedome celý úsek a B. podľa cieľa – to znamená, že si zadám cieľ, kam sa potrebujem dostať a moje nadvedomie sa tam dostane bez toho, že by som si vedomo uvedomoval časti tejto cesty.

V tejto časti by som Vám rád opísal možnosti cestovania podľa časti vs. celku.

Pri astrálnom cestovaní kvôli bezpečnosti je potrebné dokázať vytvoriť buď program alebo vytesniť časť svojho vedomia, ktoré ale nebudete mať stále celý čas pod kontrolou. Pri programe je výhodou to, že je to pre vás iba určitá sonda, ktorú posielate napr. za účelom spoznávania a spätného doručenia informácii. Nevýhodou je to, že informácie z “letu” budete mať, až keď sa vám sonda vráti späť. Tiež z toho nebudete mať taký silný zážitok ako pri priamom prežívaní krásy vesmíru, ale tento štýl cestovania je viac než doporučený na začiatku kvôli bezpečnosti.

V rámci fatálneho problému spôsobeného nedodržiavaním bezpečnostných zásad, budete musieť tento svoj program alebo sondu zanechať – či už pre uzatvorenie priestoru, rozloženie do systému, z ktorého pre vás nebude návratu alebo pri napadnutí a ovládnutí inou vesmírnou bytosťou. Týmto štýlom opúšťate túto časť energie s vaším programom alebo časťou energie, či vedomia a pokračujete v živote ďalej bez akejkoľvek silnej ujmy na zdraví. Preto je táto časť cestovania špeciálne doporučovaná v spoznávaní nových častí vesmíru, o ktorých nemáte žiadne predchádzajúce informácie.

Čiže tento prvý spôsob by som prirovnal k programovaniu. Tu doporučím kolegov – Anubis a Ascher, ktorí sú v tomto obore zdatní a vedia ho aj naučiť.

Ďalšou možnosťou je priame vytesnenie svojho vedomia do astrálu a vycestovania mimo fyzický priestor. Osobne radšej používam tento spôsob ale záleží na tom, či spoznávam niečo, čo mi je aspoň z časti blízke a vyložene nehrozí žiadne riziko alebo spoznávam niečo úplne nové a preto zvolím predchádzajúci spôsob sondy alebo programu.

Pri vedomom astrálnom vycestovaní (celok) vysúvam časť svojho vedomia do astrálu a odtiaľ pôsobím a snažím sa vnímať svet okolo seba. Možno sa zastavíte pri tom, že vlastne píšem o celku ale vysúvam len časť? Skúsim teda lepšie objasniť. Vysúvam časť vedomia, nakoľko aj pri astrálnom cestovaní je časť stále vo fyzickom tele poháňaná energiou a potrebnou sústavou mozgu. V rámci astrálu však tvoríte celok napriek tomu, že vaše vedomie nie je v ňom plne obsiahnuté. Spomeňte si tu na úžasné prepojenie makro a mikrosveta a to, že v každej bunke, v každej častici sa odráža celok vesmíru spolu s jeho históriou. Ak dokážete pochopiť tento princíp, viete si tiež predstaviť prepojenie časti vedomia na informačný celok astrálu.

Tiež sa ma zopár kolegov pri prednáškach pýtalo, čo sa deje energeticky pri zmene vedomia z bežného na astrálne. Z vlastných pozorovaní a skúmaní som vnímal zmeny v mozgu z ‘klasického’ uloženia vedomia v jednom z centier šedej kôry do centra mozočku na priestorové riadenie (či už v rámi astrálu alebo fyzického fungovania tela – dýchanie, prúdenie krvi a pod.) a zároveň do prednej časti mozgu – priestor tretieho oka, odkiaľ sa dá jasne vnímať zvýšená energia a presun vedomia.

Čiže zhrniem druhý spôsob astrálneho cestovania podľa celku – jedná sa o vysunutie vedomia smerom do astrálu a fungujete akoby ste boli vo sne alebo v inom svete. Vedomo však všetko okolo seba vnímate a riadite. Z astrálu as viete napájať na bytosti, ľudí, ale aj udalosti. Pri tomto cestovaní je samozrejme vždy puto naspäť k fyzickému telu – mnohí ho opisujú ako striebornú alebo zlatú niť. Ja nevnímam niť ale skôr niečo ako svetlejšiu hmlovinu avšak len pri krátkych cestách, keď vychádzam z tela alebo sa vraciam späť. Pri dlhších cestách neregistrujem vizuálne žiadne prepojenie, avšak viem, že tam je. Napríklad, keď sa pri astrálnom cestovaní zľaknete, návrat do fyzického tela je okamžitý, čiže nie je dôvod sa zbytočne obávať, či nejaké prepojenie registrujete alebo nie.

Tagy: astrál, astrálne cestovanie, Vesmír