Za panovania cisára Jozefa II. žila vo Viedni chudobná vdova, ktorá kedysi v lepších pomeroch žila. Ochorejúc poslala svojho syna po lekára. Ale ani jeden lekár nechcel ísť, kým nedostane napred zlatku za návštevu. Chlapec nemajúc peňazí, začal prosiť so smutnou tvárou a plačlivým hlasom pána, idúceho v skvostnom koči: „Milostivý pane darujte mi zlatku, pre Boha Vás prosím!“ Pán si pomyslel: „Ten je múdry chce si vyžobrať naraz zlatku, aby nemusel prosiť sto ráz o krajciar.“ Mal vtedy jednu zlatku a šesťdesiat krajciarov vo vrecku. Ale keď pozrel lepšie na chlapca videl, že nie je taký špinavý a otrhaný, ako bývajú obyčajne žobrajúce deti.
I kázal zastaviť a spýtal sa prosiaceho, načo potrebuje zlatku. Chlapec povedal úprimne, že matka je chorá a že ho poslal po lekára, ale ani jeden nechce ísť kým nedostane zlatku, ktorú ani on ani matka nemajú. Pán, vyzvediac od chlapca meno i obydlie matkino, dal žiadanú zlatku, s ktorou on hneď bežal k lekárovi. Pán išiel ku označenému bytu. Keď vstúpil do skromnej izbičky, držala ho chorá za lekára, privítala ho s bolestným vzdychom a rozprávala mu o svojej chorobe.
I zvedel, že chorá žila kedysi v lepších pomeroch, ale teraz po smrti mužovej že sa jej zle vodí a že sa musí starať o dve deti. Vytiahol kus papieru, napísal naň niekoľko riadkov a povedal:
„Keď príde chlapec domov, pošlite ho s týmto receptom do lekárne na lístku naznačenej.“
Za tým potešiac chorú odišiel. Sotva bol vonku prišiel chlapec s pravým lekárom. Udivene dívala sa matka na oboch a povedala, že tu už lekár bol a nejaký recept napísal. Lekár pozrel na lístok a povedal:
„To bol lekár ktorý môže lepšie predpísať, ako ja, bol to cisár a nechal vám tu poukážku na sto dukátov, ktoré vám v komorskom úrade vyplatia.“
Chorá nemohla od pohnutia ani prehovoriť. Keďže nebolo doma nijakých peňazí, šiel chlapec s poukážkou do komorského úradu, kde mu bolo hneď vyplatené sto dukátov.
I opravdový lekár vynaložil všetku svoju vedu na uzdravenie chorej, tak že vdova o dva týždne vstala uzdravená.

Tagy: saturn