Peter Gubodinin, skutočný štátny radca ruský, istotne nikdy ani nepomyslel, keď v malej chalúpke od ťažkej práce sedliackej odpočíval, že niekedy bude kráčať skvostnými izbami cárskeho paláca v Petrohrade.
Bol vo svojej mladosti nevoľným sedliakom. Keď cár Alexander II. zrušil nevoľníctvo vo svojej ríši manifestom zo dňa 3. Marca 1861, nadobudol Gubonin slobody a oddal sa výnosnému kupectvu. Pilnosťou, šetrnosťou, dobrými podnikmi a božím požehnaním nadobudol si za krátky čas značný majetok. I začal stavať železnice s takým šťastím, že onedlho stal sa „železničným kráľom“ a viacnásobným milionárom.
Za svoje zásluhy vymenovaný bol cárom za skutočného štátneho radcu.
Ale šťastím svojím nespyšnel, bol vždy skromný a pamätal na svoj nízky pôvod.
Z tej príčiny daroval na dvadsaťpäťročné jubileum nastúpenia vlády cára Osloboditeľa, ktoré sa slávilo začiatkom r. 1880, dobrodincovi svojmu i mnohých miliónov ruských mužíkov, drahocennú striebornú tácňu, na ktorej boli vyryté tieto slová:
„ Od Petra Gubonina, bývalého ruského nevoľníka, ktorému sa dostalo voľnosti a slobody za slávneho panovania cára Alexandra II.“
Cár uznajúc oddanosť Guboninovu, ďakoval mu vrelými slovami za jeho dar.

Chudobný sedliak stal sa v niekoľkých rokoch veľkým boháčom, kdežto nejeden bohatý šľachtic v tom istom čase prišiel úplne na mizinu.
Z toho vidno, ako mnoho ráz podivne riadi Boh osudy ľudské.

Tagy: saturn