Mesiac bol rúči mládenec, no pochytila ho márnivosť a chcel vyzerať lepšie a krajšie. Požiadal matku, aby mu ušila šaty, v ktorých by sa mohol prechádzať po oblohe. Na jeho prekvapenie matka smutne pokrútila hlavou. “Žiadaš odo mňa, čo ti nemôžem nikdy splniť” riekla. “prečo nie?” fňukal sklamaný mesiac. V tej chvíli mu na šatách záležalo väčšmi ako na čomkoľvek na svete. “Porozmýšlaj trochu” poradila mu matka a uvidíš, že ti nikdy nemôžem ušiť šaty, čo by ti boli dobré” Ale Mesiac nástojil a stále s pýtal prečo to nie je možné. “Pretože si vždy iný” odvetila matka. “Niekedy si taký tenký, že poľahky preklzneš popod zatvorené dvere. A inokedy si zasa taký plný a okrúhly, že si ťa ľudia mýlia s bochníkom syra. A medzičasom si ani tučný, ani tenký, ale každý deň iný.”