Má šťastie, či nie…
Dnes sa mi podarilo stretnúť online jedného známeho z dávnej minulosti. Veľmi ťažko opísať to, čo nás kedysi spájalo, no bolo toho dosť. Ale dnes som si uvedomil, že sme sa vydali rôznymi cestami. A do toho prišla jedna pekná vec, ale keďže ruská muzika u vačšiny z nás skončila pri kazačoku, dovolím si rovno veľmi voľný preklad…
Ach chlapče môj, koľko žien vzdychá pre teba,
toľko sĺz, čo vyronili mi v živote netreba.
Ach chlapče môj, koľko trpeli pre teba,
to nevraví o tom, že zlatú kartu treba.
Tatuškové Ferari, to nebola zlá kúpa,
šťastenu čo máš, nebola tak skúpa.
Oblek šitý na mieru, žiješ vo veľkej vile,
rolexky tiež máš, aj problémy z dlhej chvile .
Diamant čo žiari, sa v tvojom uchu skveje,
je vidieť že sa ti tu darí, a to celkom skvele.
Okuliare máš, opasok kožený,
na každý prst máš aspoň dve-tri ženy.
Ach chlapče môj, koľko žien vzdychá pre teba,
toľko sĺz, čo vyronili mi v živote netreba.
Dávno je to čo si svoje veľké plány mal,
skončili však hneď ako si zlatú kartu vzal.
Rodina a kontakty sú tvojimi pokladmi
ropa, burza, zásobujú kartu vkladmi.
Iba dupneš na plyn, novučkého Ferari,
veď prečo nie, keď karte sa tak darí!
Stoličku máš istú aj keď nič nespravíš,
podstatné je nech tu nič nesprasíš.
A tak si týmto životom len poľahúčky plávaš,
je ti jedno s ktorou a kde spávaš.
Ach chlapče môj, koľko žien vzdychá pre teba,
toľko sĺz, čo vyronili mi v živote netreba.
Ach chlapče môj, koľko trpeli pre teba,
to nevraví o tom, že zlatú kartu treba.
Pre zdatnejších: http://www.youtube.com/watch?v=VkT8h2dA_qU
2 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.