6
May
Tiene
Dlhá noc berie dych
v dave duší ospalých.
Máš čo máš, zemská tiaž
zvádza – už sa prepadáš.
Výhra – pád, koľký krát
znova skúšaš rovno stáť.
Málo síl, rieky slov.
Ty stáť chceš sám
pred sebou.
Dvíhaš zrak, dvíhaš tvár,
stíchol dážď a v diaľke svitá.
Kým vchádza deň
ty dýchaš sním, kráčaš ránom nesmelím.
V tom prvom dychu znova vstávaš,
už tiene miznú.
V tom dychu rána mesto vstáva
a tiene miznú.
V dotyku rána mesto vstáva,
už tiene miznú.
Už tiene miznú.
Do dychu rána mesto vstáva,
tiene miznú.
V tom tichu neba ty vstávaš,
tiene miznú.
Už miznú z teba,
tiene zmiznú.
PS: Zas jeden krasny text……..
Tento príspevok bol odoslaný
v Streda, Máj 6th, 2009 o 21:17 a je zaradený pod Literatúra.
Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed.
Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.