Zem je z globálneho pohľadu obrovský energetický systém. Nech už nahliadneme do jadra, kde sa miesi tekuté železo a svojím pohybom vytvára magnetické a gravitačné pole, alebo atmosféru, v ktorej si pri statnej búrke nebo a zem vymieňajú elektrické výboje v sile 100 miliónov voltov a aspoň 100 000 ampérov. Za štandardných okolností tu máme približne homogénne elektromagnetické pole generované jadrom našej Zeme. Geopatogénne zóny sú ale výnimkou z pravidla, pretože sú to poruchy v tomto elektromagnetickom vlnení a vznikajú vďaka rôznym zlomom v zemskej kôre. Tieto zlomy môžu vnikať rôzne, napríklad pôsobením zemetrasenia, alebo vďaka činnosti sopiek, pričom môžu mať tvar puklín v zemi, alebo sú len zmena štruktúry podložia, merateľná iba prístrojmi, pretože napohľad ich nie je vidno.

Najbežnejšie sa ale stretávame s anomáliami geomagnetického poľa, pretože sú vcelku pravidelné a husté. Sú dôsledkom narušenia homogenity geomagnetického poľa Zeme a vyžarujú až do vesmíru. Ich lokálna štruktúra môže byť ovplyvnená činnosťou človeka – zástavbou, použitím materiálov v základoch domov, tiež aj vodnými žilami, ktoré tieto pravidelné siete deformujú. Ale aj také autá zaparkované v garáži majú vplyv na tvar zón. Zóny sa teda môžu v čase meniť, napríklad ak vodný prúd zmení smer, poprípade vyschne, pretože niekde inde sa udial zlom a prerušil/presmeroval jeho tok. Ak teda máme premerané zóny v byte, nespoliehajme sa, že budú naveky takto. Najmä v tom prípade treba byť obozretný, ak sú v náčrte zakreslené aj spomínané vodné žily. Mne môj učiteľ odporučil premeriavať takéto zóny aspoň raz ročne. Vychádza to z toho, že človek má prirodzenú ochranu voči zónam a nejaký ten čas “ustojí” bez fatálnych zmien, ale ak by na stav kašľal moc dlho, mohol by si neuvedomiť zmenu, čo sa mu udiala pod nohami a mať kvôli tomu tiahle komplikácie.

Čo sa týka fyzikálneho vysvetlenia vzniku zón, elektromagnetické pole má priečne vlny a elektrická a magnetická dĺžka je kolmá na smer svojho šírenia. Ak sa v zemi nachádza nejaká anomália, v prízemnej vlne mení svoju štruktúru. Dochádza potom k rozladeniu nášho biopoľa, ktoré sa prejavuje napríklad stiahnutím svalov v ruke a vykloneniu virgule zo základnej pozície.

Typy geopatogénnych zón

Geopatogénne zóny môžeme rozdeliť do týchto základných skupín:

1. Geologické anomálie – to sú práve tie tektonické zlomy, dotyky hornín, kde môže vznikať medzi nimi veľký tlak, rôzne poklesy, rádioaktívne oblasti. Sú na celom povrchu Zeme hojne zastúpené, sem-tam hustejšie, sem-tam redšie.

2. Podzemné vodné toky – predstavme si ich ako podzemné rieky, pretekajúce veľmi pomaly cez zlomy, v podstate prúdy podzemnej vody. Tieto dokážeme navŕtať a vyťažiť z nich benefity v podobe studní.

3. Inžinierske siete – možno prekvapivé, ale aj elektrické, plynové rozvody a kanalizácie sú tiež zákerné a fungujú ako geopatogénne zóny.

4. Anomálie geomagnetického poľa – toto sú zóny spojené s našou Zemou, vznikajúce narušením homogenity geomagnetického poľa Zeme. Hlavnými predstaviteľmi tejto kategórie sú Hartmannova, Curryho, Benkerova a Tigrova mriežka.

5. Pozitívne zóny – okrem negatívnych zón existujú aj pozitívne, ktoré pôsobia dobre na zdravie človeka. Na takýchto miestach v minulosti stavali napríklad kostoly a katedrály. Typickým príkladom je tzv. Svätý Juraj, zóna, ktorú nájdeme na spomínaných sakrálnych miestach, väčšinou pod oltárom kostola, kde sa križujú dva pásy. Z nej dokáže organizmus načerpať pozitívnu energiu, ale nemal by to preháňať a vystavovať sa zóne dlhšie než polhodinu až hodinu.

Najčastejšie sa stretávame s pravidelnými mriežkami (tiež nazývanými aj zóny, pásy, siete), tak si ich podrobnejšie popíšeme.

Hartmannova mriežka

História je na objavenie tejto mriežky značne skúpa. Uvádza sa iba, že štúdium týchto “čiernych škvŕn” začal v 18. storočí, no potom sa bohužiaľ zastavil . Nemec Schnegburburger ich popísal vo svojej vedeckej práci v roku 1953 a zobrazil aj schematické znázornenie tejto siete. No názov dostali podľa doktora Ernsta Hartmanna, ktorý študoval ich účinky na ľudské telo.

Zistil, že tieto geopatogénne zóny majú vplyv na vývoj rakoviny u pacientov. Na základe týchto pozorovaní vydal knihu “Nemoci ako problém miesta” (v nemeckom origináli ako “Krankheit als Standortproblem”) v roku 1964 a podľa neho sa teraz tieto zóny nazývajú Hartmannove. Iná legenda hovorí, že v Maďarsku v 1950-tych rokoch žil inšpektor verejného zdravia – Hernádi Mihály a prišiel na to, že ľudskému zdraviu škodlivé žiarenie tvorí pravidelnú mriežku. Zóny majú smer servero-južný a východo-západný, tvoria sieť cca 2×2 metre a majú hrúbku približne 20-30 cm. Kvôli tomuto objavu ho prepustili zo zamestnania a jeho pozorovania neskôr publikoval nemecký fyzik/lekár, a preto je dnes táto sieť známa ako Hartmannova sieť.

Vzdialenosť medzi zónami sa mení v závislosti od zemepisnej šírky, pri rovníku je približne 2 m, pri póloch 1,6 m a okolo našej zemepisnej šírky približne 1,8 m.

Curryho mriežka

Táto mriežka je menej známa ako Hartmannova. Je tzv. diagonálna, pretože pretína Hartmannove štvorce, a teda aj štvorce vytvárané poludníkmi a rovnobežkami po diagonále. Smer zón je severovýchodno-juhozápadný a severozápadno-juhovýchodný. Tu vieme toľko, že sa nimi zaoberal doktor Manfred Curry, narodený v Nemecku americkým rodičom 11.12.1899 v Mníchove. Jeho otec Dr. Charles Emerson Curry pracoval ako fyzik na mníchovskej univerzite. Manfred získal v roku 1930 titul doktora medicíny a začal pracovať ako lekár. V neskoršej praxi sa začal venovať výskumu geomagnetických čiar, ktoré potom boli neskôr nazvané jeho menom ako Curryho mriežka.

Táto mriežka je tvorená elektricky nabitými pásmi prirodzeného pôvodu. Sila a vzdialenosť týchto čiar sa mení, no väčšina odborníkov uvádza hodnotu približne 3 metre (niektoré zdroje uvádzajú 3,5 m, viď na obrázku č. 2) a šírka zóny od 33 cm do 100 cm, pričom sa mení v 24 hodinovom cykle.

Samotné zóny sú prakticky neškodné, problém ale môže nastať v mieste kríženia silnejších čiar. Tieto kríženia = uzly majú striedavú polaritu a sú znázornené na obrázku č. 2. Ako vyplýva z výskumu Dr. Curryho, kladne nabité uzly môžu spôsobovať rakovinové bujnenie a záporne nabité podporovať rôzne zápaly.

Benkerova mriežka

Táto mriežka mi bola donedávna neznáma. Nazvaná je podľa Antona Benkera, ktorý ju publikoval v roku 1953 a je to priestorový systém so zónami vzdialenými 10 metrov, často aj uvádzaná ako 10-metrový systém, poprípade Benkerov kubický systém. Je prirovnávaná k “vyššej” verzii Hartmannovej mriežky, s ktorou koreluje. Šírka čiary je 20 až 30 cm. Každá kocka je elektricky nabitá a polarita sa strieda každou kockou. Má aj alternujúce pozitívne a negatívne nabité “riadky” a “stĺpce”. Pozitívne nabité kocky podporujú životné procesy, ale pri dlhodobejšom vystavení sa takejto zóne majú opačný efekt. Podobne negatívne nabité kocky majú upokojujúci účinok, ale pri dlhšom pobývaní v nich vyťahujú z nášho tela energiu.

Ak teda trávime dlhší čas v kladne nabitom priestore Benkerovej mriežky, môže sa to prejaviť nadmernou stimuláciou, zápalmi, nervozitou a celkovým nepokojom.

Ak sa dlhšie zdržujeme v negatívne nabitom priestore Benkerovej mriežky, môže nám to odoberať energiu z tela, čo spôsobí slabšie fungovanie tela, a to môže viesť k zníženiu obranného mechanizmu imunitného systému, a tak pritiahnuť viac chorôb.

Benkerove pokusy na ľuďoch s rakovinu a sklerózou multiplex preukázali spojitosť s Benkerovou mriežkou. Rovnako, ako ostatné mriežky nepôsobí ani Benkerova okamžite, ale ak sme často v Benkerových čiarach, poprípade na miestach, kde čiary pretínajú vodné žily a iné mriežky, efekty sú o to silnejšie a rádovo viac škodlivé.

Tigrova mriežka

Pomerne neznáma mriežka, podobne ako Benkerova. Podobá sa Hartmannovej mriežke, či už v orientácii alebo škodlivých vplyvoch. Rozmery Tigrovej mriežky v severo-južnom smere sú asi 5 až 5,5 metrov, vo východo-západnom smere asi 1,6 – 1,8 metrov. V uzavretých priestoroch môže mať aj menšie rozmery: 4 – 4,5 x 1,2 – 1,4 metra.

Severo-južná časť siete je podstatne väčšia a má aj päťkrát väčšiu intenzitu žiarenia ako východo-západná časť. Intenzita žiarenia dokonca súvisí aj s fázami Mesiaca.

St. George sieť – Sieť Svätého Juraja

Táto sieť získava energiu z energetického poľa a magnetizmu zeme. Sieť pozostáva z pravidelných zón s odlišnou polaritou a intenzitou a v ich strede je stále pozitívna línia Sv. Juraja, pričom na oboch stranách symetricky líniu Sv. Juraja obklopuje línia Ley, ktorá má stále negatívnu polaritu. To uzavrie štruktúru Svätého Juraja. Tieto zóny mali v minulosti pre ľudí dôležitý význam. Koncentruje sa tu obrovské množstvo energie. Naši predkovia tieto štruktúry poznali a vedeli, že radšej ich oblúkom obísť, ak ich teda nechceli využiť pre kultové ciele. Je možné sa v nich krátky čas zdržiavať, ale nie je vhodné tam bývať. Na týchto bodoch je tak silné energetizujúce pole, že je schopné nás za pár minút dobiť ako batériu, ale aj doplniť auru, ktorá má nedostatok energie. Takže táto zóna má veľmi pozitívne žiarenie, avšak ak sa v nej zdržiavame pridlho, poprípade v nej žijeme, budeme v dôsledku preplnenia podráždení, nervózni, budeme mať nutkanie sa v kuse hádať. Decká kompenzujú toto preplnenie neustálym pohybom, že sú ako natiahnuté na kľúčik. Žiarenie nedovolí vode opúšťať telo, preto nás môžu postihnúť kŕče, napätie a natiahnutie svalstva. Tiež aj hrozí vysoká hladina cukru.

V dostupnej literatúre som nenašiel zmienku ani o jednom zaručenom výskyte tejto zóny, aby som si ju mohol sám premerať a mal istotu, že ju reálne meriam. Napísal som teda dvom odborníkom, ktorí sa zaoberajú meraním geopatogénnych zón, či oni nemajú aspoň jeden príklad, ktorý namerali oni sami. Odpovedal mi iba jeden, avšak tiež rovnako všeobecne, že na miestach, kde sú postavené staré kostoly je väčšinou minimálne jedna takáto zóna.

Neostávalo mi iné, len sám preveriť nejaký starý kostol. Výberovým konaním prešiel gotický kostol Všetkých svätých Ludrová – Kút, pri dedinke Ludrová pri Ružomberku, postavený v poslednej tretine 13. storočia. Ohraničuje ho ohradný múr, vytvárajúci takto „záhradu“, či lepšie povedané lokálny mini cintorín okolo kostola, v ktorom sa nachádza niekoľko hrobov. Tento cintorín je ideálnym priestranstvom na meranie zón.

GPS súradnice kostola:

Zemepisná šírka (LATITUDE): 49° 3′ 49,162″ N / 49,0636561484413 ,

Zemepisná dĺžka (LONGITUDE): 19° 19′ 46,550″ E / 19,3295970849143

Dňa 5.9.2020 som sa počas bežných civilných záležitostí zastavil pri kostole v Ludrovej. Bol otvorený pre turistov, a čo bolo vynikajúce, že oň prejavoval záujem aj jeden mladý turistický pár, a tak zamestnal lektorku a odviedol pozornosť odo mňa, aby som mohol nerušene okolo kostola premeriavať zónu. Ako som však zistil, neboli to ideálne podmienky a robilo mi problém sa takto rýchlo naladiť na meranie. Počas cesty autom v rodinnom kruhu som ani nemal dosť času a pokoja sa preladiť na tamojší priestor, ako by bolo potrebné. No i napriek tomu som sa posnažil rýchlo trojbodovo prepnúť, odložiť fyzické problémy (nevyspatosť), emocionálne problémy (juchúúúú, ide sa opekať!) a prepnúť do bytosti Regulusa. Tu som urobil chybu, že som si rovno povedal (hlasom, nie myšlienkami, avšak dostatočne ticho): „Chcem byť citlivý na zónu Svätého Juraja.“ Virguľa v rukách, vykročil som vpred, v kostolnom cintoríne, obiehajúc kostol od vchodu v smere hodinových ručičiek. Tu som mal práve tie sťažené podmienky, že ten turistický pár šiel kúsok predo mnou, pomalým krokom, obdivujúc hroby, a tak som musel dbať na to, aby som bol čo najviac mimo ich zorného uhla. Prešiel som takto skoro celý oblúk okolo kostola a nezaznamenal som žiadnu zónu. Potom som si uvedomil, že je možné, že nemusím byť dostatočne uvoľnený, aby som vôbec niečo cítil. Predsa len, aj keď som bol zmierený s tým, že turisti a lektorka ma môžu napriek mojej opatrnosti vidieť tam stvárať podivné kúsky, v mojom vnútri to mohlo vytvárať napätie. Tak som si povedal, poďme preveriť, či vôbec som citlivý aspoň na nejaké zóny. Preladil som sa teda na Hartmannove pásy, moje obľúbené, a ups. Virguľa zanovito mlčala. No dobre teda, zastavil som sa na mieste, predychával, úplne sa uvoľnil a teraz dôrazne, nahlas vyslovil: „Chcem byť citlivý na Hartmannove zóny.“

V takomto mojom rozpoložení začala virguľa pekne pravidelne indikovať Hartmannove zóny. Tak super! Potešilo ma, že opäť fungujeme a snáď teraz už preladenie na novú, pre mňa zatiaľ neznámu zónu zafunguje. Tak som sa opäť zastavil a riekol: „Chcem byť citlivý na zónu Svätého Juraja.“ Vykročil som a pomaly kráčal v protismere hodinových ručičiek ku vchodu. V oblasti prvého hrobu som zdetegoval zónu! Bolo to milé prekvapenie, ktoré som ale v tom okamihu neprežíval hlboko, iba akceptoval ako fakt. Premeral som hranice zóny z každej strany metódou presunutia citlivosti do končeka ukazováka, a keďže som nemal žiadne meradlo, aspoň maximálnou šírkou kroku som si odmeral šírku zóny, aby som si mohol dodatočne túto vzdialenosť odčítať v pokoji bytu. Bola cca 120cm široká. O cca 5 metrov ďalej od prvého bodu som premeral druhý bod, aby som vedel určiť uhol, pod akým zóna ide a potom vedel približne odhadnúť, kde ju môžem očakávať na druhej strane kostola. Po tomto som šiel pomaly okolo kostola a na druhej strane som naskutku natrafil na zónu. Zapamätal som si, v ktorých miestach zóna pretínala múry kostola, aby som ju mohol zakresliť do mapy. Bohužiaľ som zabudol urobiť fotografie týchto miest a na internete som nenašiel žiadne vhodné. Na druhej strane, našiel som zábery z dronu a vedel som čiaru zakresliť do nich.

Ley sieť

Ako som vyššie uviedol, Ley línie lemujú línie Svätého Juraja. V mysticko-fantazijných amerických filmoch sa tieto línie často spomínajú ako mocné energetické čiary. Väčšinou sú spojené v príbehu s duchmi a všemožným zlom, čo sa z nich chechtajúc siape von. Ale inak, nedá sa povedať, že by mali nejaké extra pozitívne účinky, to veruže nie. Ak v nich zotrvávame, môžeme mať veľmi hlboký spánok, vďaka tomu aj ťažké zobúdzanie sa, pocity skľúčenosti, neschopnosť sa rozhodnúť.

Medzi zdravotné dopady sa počítajú: zhoršenie zraku, choroby lymfatického systému, úzkosti, bolesti chrbta, ochabnutie svalstva, ľadvinové kamene, žlčové kamene, zápaly pošvy, problémy s nadobličkami, choroby zubného koreňa, pohybové problémy. Teda aj keď z nich nevystúpia pekelní duchovia zo záhrobia, ako napríklad v novej verzii filmu Ghostbusters (Krotitelia duchov) z roku 2016, je vhodné sa im vyhnúť pre naše vlastné zdravie.

Vodné žily

Vodné žily sú prameň podzemnej vody. Nemajú predurčený smer, na rozdiel od anomálií geomagnetického poľa. Sú to v podstate podzemné rieky, ktoré síce tečú veľmi pomaly, ale i napriek tomu majú silné vyžarovanie. Bežná šírka je medzi 60 až 80 cm. Vďaka nej sú aj ľahko rozpoznateľné a nepomýlime si ich s Hartmannovými pásmi, ktorých šírka je medzi 20 a 30 cm. Okrem ich šírky je dôležitý atribút aj ich hĺbka a smer toku. Hĺbka najmä z rýdzo praktickej stránky. Ak natrafíme na dve vodné žily, ktoré sú rovnako hlboko, avšak nie príliš hlboko a križujú sa, v tomto mieste môžeme vykopať dobrú studňu. Niekedy samozrejme stačí aj jedna žila pre studňu, ako som mal možnosť zistiť u jednej klientky. Premeriaval som detskú izbu na zóny a natrafil som na vodnú žilu. Podľa nameraných hodnôt som ukázal približný smer, ako sa tiahne a klientka na to, že tým smerom je hneď pri dome nová studňa. Občas sa ľudia pýtajú, ako je to s riekami, či tie majú tiež takéto vyžarovanie. Našťastie nie, takže pobyt pri rieke, poprípade priamo na nej v hausbótoch nemá žiaden negatívny vplyv.

Tento príspevok bol odoslaný v Tuesday, October 13th, 2020 o 17:40 a je zaradený pod Nezaradené. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

7 komentárov

 1 

Kolega Regulus veľmi poučný článok, ďakujem zaň.

October 15th, 2020 at 12:34
 2 

Veľmi edukatívny príspevok. Verím, že každého obohatí a dá mnohé odpovede - spolu s pokračovaním určite.

October 16th, 2020 at 09:46
 3 

Zaujimavy prispevok aj pozorovania.

October 20th, 2020 at 19:53
 4 

Kolega Regulus, fascinujúci príspevok...má vedeckú úroveň a pekne ukazuješ svoju vnímavosť a prácu s energiami. Dole klobúk...

October 21st, 2020 at 13:45
 5 

Tak tak kolega, mnohí môžeme len smekať klobúk 🙂 Verím že rokmi budeš veľký odborník na priestor 🙂

October 21st, 2020 at 14:53
 6 

Zaujímavá téma, len tak ďalej kolega.

October 21st, 2020 at 16:40
 7 

Ďakujem moc kolegovia za Vašu spätnú väzbu, moc si ju cením. Súčasne sa chcem ospravedlniť, že sa mi v tom novom editovacom režime príspevku stratili popisy dvoch posledných geopatogénnych zón - Ley sieť a Vodné žily. Tohto času sú už doplnené. 🙂

November 16th, 2020 at 17:28

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.