Dátum: 20. 05. 2023

Miesto: Centrála spoločenstva Selekcia

Zapisovateľ: Regulus

Na toto výročné stretnutie som sa tešil, nielen z dôvodu, že konečne znova uvidím kolegyne/kolegov, ale aj z dôvodu takého dosť osobnostno-rastovo-sebeckého, že som v rámci mojej majstrovskej praxe urobil dve liečivé vrecúška, ktoré som chcel odovzdať kolegovi NVK Ašaratovi a kolegovi HS3 Bomagnusovi, aby ich otestovali a poskytli mi spätnú väzbu o ich účinnosti, poprípade neúčinnosti. Nech môžem popracovať na mojich algoritmoch a posunúť sa ďalej a dokázať ich urobiť ešte lepšie. Lebo ako sa vraví, prax robí Majstra. 😉

A musím tu napísať ďalšiu skutočnosť, že som sa aj preto tešil, lebo konečne som nemusel vyrážať nehorázne skoro, aby som stihol náš bežný termín 9:00, ale ako mi Majsterka Anat napísala, že bude stačiť prísť medzi 10:30 a 11:00. To sa mi zdalo ako vynikajúce, pretože tým pádom som mal čas sa ako-tak vyspať, ráno sa skonsolidovať, ba dokonca si aj podľa sobotnej zvyklosti zacvičiť tai-chi. Totiž, pravidelné opakovanie vedie ku zvyku a ja už od novembra 2022 každú sobotu (bez výnimky) cvičím tai-chi aspoň 15 minút kvôli zdravotným benefitom, ktoré z toho plynú.

Tak aj bolo, o 5:30 som vstal, odcvičil a následne nastal frmol chystania sa na odjazd. Štartovali sme cca o 7:45 a aj so zastávkou na pumpe a s obmedzeniami rýchlosti medzi Zvolenom a R2 sme došli o 10:58, t.j. úplne v stanovenom termíne. Kolegovia a priestor už boli nachystaní a mohli sme začať s oficiálnou časťou výročného stretnutia.

Tu by som rád na okamih odbehol k tomu, čo povedala kolegyňa VVK Tara, že ak sa cítime komfortne na úrovni Majster, tak OK a ak si povieme, že chceme na nej ostať, tak to máme oznámiť. Tak ja tu teraz takto oznamujem, že ja som momentálne v dosť podivnom stave, lebo mám také svojské…. obdobie mlčania. Je to taký… podivuhodný stav, že všetko, čo sa deje vrámci mňa, tak vnímam, ale všetky externé impulzy ku mne nedochádzajú. Rád hovorievam, vlastne písavam kolegovi Ašaratovi, že som prosto vypnutý. Napríklad, keď sám sebe posielam Reiki energiu, tak cítim na tvári, kedy sa spustila, poprípade nespustila. Ale precítiť, či je kameň nabitý, alebo cítiť, keď niekto zasväcuje (ako sa dialo na tomto stretnutí), alebo prosto hocičo čo je mimo mňa a mám to navnímať, ku mne jednoducho neprechádza. Ešte ani odpoveď môjho priestoru, či môžem do neho vstúpiť sa ku mne neprepracuje. Ale mám pocit, že zo mňa -vychádza-, takže smerom von veci prúdia, a preto som sa aj odhodlal urobiť vyššie spomínané liečivé vrecúška. Lebo som mal pocit, že to by som mohol dať.

Pri výrobe som využil liečivú silu/energiu môjho kruhu stromov a nabíjal ňou ako kamene pre vrecúška, tak aj komplet celé vrecúška. Takým systémom, že jednu ruku som mal položenú na kmeň stromu a v druhej ruke držal kameň/vrecúško. Otvoril som cestu energii cez seba, od jednej ruky do druhej a tento prúd som veľmi jasne cítil. Lebo sa to odohrávalo vo mne a nie mimo mňa. Dokázal som sa na tento prúd “naháknuť” a usmerniť ho, naviazať ho na centrálny atóm kameňa a potom kameň plniť od stredu až po okraj, a to isté s vrecúškom. Počas toho, ako energia prúdila cezo mňa, nejaká nepatrná časť vo mne asi ostala, lebo cestou domov som cajglil ako naspídovaná veverica.

No prosto, je tu akoby nejaká bariéra, ktorá nedovoľuje energiám zvonka ku mne preniknúť. Preto jednoducho nie som schopný ani robiť nejaký výskum, ktorý by som mohol napísať v ďalšej práci…

Len veci, ktoré sú pred touto bariérou sa ma dokážu dotknúť. Alebo také, ktoré sú naozaj riadna pecka, ako napríklad zapečaťovacia mantra od Anat. Navyše Anat mala výhodu, že stála hneď pri mne, takže vlastne v rámci mojej aury. Možno toto tiež zavážilo…

Po zapečatení prišlo povýšenie kolegyne MVR Vhiolynty na Veľmajsterku, aj s jej zasvätením kolegom Ašaratom za asistencie kolegyne VVK Tary. Pre mňa zaujímavé bolo, že ma to vôbec neprekvapilo, lebo viem, že kolegyňa Vhiolynta ide raketovým tempom, takže skôr (by) mi vyvstala otázka: “čoooo, až teraaaaz?” A tiež, začalo to typickým Ašaratovským humorom v snahe vyviesť svoju obeť z konceptu a sledovať, či sa nechá. 😀 Presný slovosled si nepamätám, ale bolo to niečo v zmysle: “nie sme spokojní s Tvojím hierarchickým stupňom”. Pochopiteľne, každého, kto má v sebe červíka sebapochybnosti hneď trkne, že čo, idú ma demótovať (degradovať)? T.j. vziať mi momentálnu šaržu a skopnúť ma nižšie? Na kolegyni Vhiolynte bolo vidno nejaké tie rozpaky, že či niečo vyviedla, alebo čo a teraz je zle? Ale tak v histórii Selekcie sa asi také ešte neudialo, aby bol niekto demótovaný, u nás sa len promótuje. Takže ja som mal hneď jasno, že je to len test, explicitne potvrdený jemným úškrnkom kolegu Ašarata. Ale tiež chápem, že týmto chcel a aj dosiahol maximálne možný impakt prekvapenia. :))

Tu znova spomeniem, že z celého zasvätenia jediné čo som cítil bola pre mňa úžasná vôňa zasväcovacieho olejčeka. Neviem si pomôcť, ale mne veľmi preveľmi vonia, je mi náramne príjemná, ba napísal by som, že úplne upokojujúca aromaterapia na moje napäté nervy.

Následne prišlo zasvätenie kolegu Taranisa na MNR, t.j. potvrdenie tohto hierarchického stupňa, keďže on už bol povýšený, ale vzhľadom na absenciu majstrovskej práce ešte nebolo na ňom vykonané zasvätenie na MNR. To sa mu teraz dostalo. Pri jeho zasvätení opäť žiaden pocit. Jedine čo ma tak vnútorne trklo, či lepšie napísané, také zamyslenie sa, keď som vidiel, ako ho zasväcuje kolega Emeritný VVK VK Anubis a pri odovzdávaní zasvätenia/energie sa postavil do stabilizovaného postoja, t.j. do svojej Sily, prosto ukotvil sa, “zapustil korene”, že či tú energiu berie zo Zeme, alebo nejakú prírodnú energiu, keďže viem, že kolega Anubis dosť tiahne k týmto živým energiám. Aj som sa ho to chcel spýtať, ale akosi som potom na to zabudol, a keď som si spomenul, už tam nebol. 🙁

Po tomto zasvätení sa dostalo na kolegu novozmajstrovaného Majstra Znachora, s ktorého zmenou mena sa dajako moja interná databanka nedokáže stále vysporiadať. V nedeľu (21.5., deň po stretnutí) som pri odchode z BA stretol kolegu Znachora, chvíľku sme sa porozprávali, pokiaľ som čakal, kým sa mi spamätá GPS na tablete a ja po návrate domov do KN som písal kolegyni Anat, že som stretol……. kolegu Chanika. Ona na to, že: “Hehe sranda. A pritom Chanik je pochovany”. Samozrejme, že mala pravdu, že tesne vedľa, ale akože bolo by bombastické, keby som stretol toho pochovaného “ducha” a mohol sa tým popýšiť, to nie, že nie! 😀 Lenže ten je pochovaný vraj niekde v centrále a ja sa v budúcnosti pokúsim nájsť, že kde, tak mi to prosím za žiadnych okolností neprezrádzajte. Lebo ak toto zvládnem, tak môžem povedať, že som “naspäť v hre”. T.j. von z môjho času mlčania. 😉

Kolega Ašarat, ktorý teraz plnil funkciu Ceremoniára nás troch Majstrov – mňa, Anat a Chárona postupne vyzval, aby sme zaujali svoje miesta za stolom a umožnili Majstrovi Znachorovi zložiť prísahu Majstra. To všetko dopadlo dobre, prečítal, zložil, podpísal, takže tým okamihom sa stal absolútne čistokrvným Majstrom, jedným z nás. Keď sme zaujali svoje pôvodné miesta, prebehlo zasvätenie kolegu Znachora najprv Veľmasterkou Vhiolyntou ako Majstra v odbore liečiteľstva, pričom jej asistoval NVK Ašarat. Toto je nádherný, fascinujúci moment, ktorý svedčí o vysokom, nesektovitom charaktere nášho spoločenstva Selekcia. Že aj ten úplne Najvyšší je zrazu plnohodnotným asistentom a nie je tu nejaký súboj eg (genitív od množného čísla slova ego), že ja nejdem byť asistentom, lebo som Najvyšší! Prosto všetko plynulo v nádhernej harmónii a po zasvätení Vhiolyntou prebral štafetu zasväcovania kolega Ašarat a dal co proto Majstrovi Znachorovi za asistencie VVK Tary a zasvätil ho aj v odbore mágie.

Ak by niekto zabudol, že som vypnutý, tak pripomínam, že ani z tohto zasvätenia som nič necítil, ale prišlo mi čo do prevedenia nádherne zladené, premyslené, postupy z knihy zasvätenia (som tak nahliadal na tie znaky a potom som vedel, aké budú nasledovať ) dodržané a… och, tá vôňa olejčeka……. Odpustite mi, mám na neho slabosť sťa mačky na catnip (anglický názov pre Kocúrnik obyčajný, tiež volaný ako “mačací kokaín”).

A taktiež sa mi zdalo, že toto zasvätenie trvalo najdlhšie, čo je aj samozrejme samozrejmé, lebo boli dve za sebou. Ale aj každá jedna časť sama o sebe sa mi zdala byť dlhšia, než tie predchádzajúce. No to možno len nejaký časový efekt…

Po zasvätení sme vykonali prijatie a akceptovanie nového Majstra pokľaknutím pred kolegom Majstrom Znachorom. Toto prijatie som si dobre pamätal ešte z dávnejších čias (asi keď sme boli ja, Anat a Cháron povýšení na Majstra), ale v tom čase sa mi zapamätalo ako “Prijímam a akceptujem ťa ako Majstra spoločenstva selekcia.” a teraz to bolo “Prijímam a uznávam ťa ako Majstra spoločenstva selekcia.” Je to v podstate identické, takže maximálne OK. Dôležité je, že nikto Znachorovu ruku nebozkal, ani sa neprežehnával. :DDD

Okrem tohto povýšenia a zasvätenia sa kolegovi Znachorovi dostalo aj menovania od NVK Ašarata do pozície Majster ceremoniár, čo bolo fakticky potvrdenie a spečatenie jeho už i tak častého vykonávania pozície Ceremoniára.

Menovanie však ním ešte neskončilo, pretože NVK Ašarat ešte menoval i Veľmajsterku Vhiolyntu za vedúcu Skupiny špeciálneho určenia Nuntios.

Tu tuším boli predstavené majstrovské práce:

Majster Znachor: Tinktúry (nie len) z liečivých rastlín

Majster Artur: Amulety a talizmany

Veľmajsterka Vhiolynta: Runová Mágia

Teraz mám dilemu, či vlastne uvádzať autora Majstra Artura ako Majstra, keďže sa z dajakého zvláštneho dôvodu nezúčastnil svojich majsterských skúšok.

Ale inak, na jeho prácu sa veľmi teším, istotne si ju prečítam, keďže amulety (vrecúška) sú moja srdcová záležitosť, no mám rozčítanú aj prácu Veľmajsterky Vhiolynty o Runovej mágii, no a samozrejme aj práca Majstra Znachora čaká v poradí, lebo je tiež z oboru môjho obľúbeného liečiteľstva. Joooj, toľko čítania a tak málo času…

No ale naspäť k dianiu, po slávnostnom prijatí Znachora medzi nás, Majstrov, menovaní kolegov do ich nových funkcií a predstavení majstrovských prác nastala nemenej slávnostná chvíľa oceňovania kolegov za dobre vykonanú prácu.

Napríklad taký Majster Cháron mal už dlho nahnuté byť ocenený, keďže vyvíja v súkromnom živote aktivity zlučiteľné so statusom Majstra v misii zužitkovania svojich vedomostí v šírom svete. Ako za starých (dobrých) čias, keď boli Majstri vyslaní do sveta, aby sa zdokonaľovali vo svojom majstrovstve cestou praktikovania svojho učenia medzi ľuďmi. Vyslúžil si zaslúžene za túto svoju Selekcii milú činnosť Striebro – za všeobecný prínos pre spoločenstvo Selekcia a jeho členov.

Ako ďalšie ocenenie získala Majsterka Anat Zlaté ocenenie – za zverené úlohy, keďže ako osobná asistentka NVK Ašarata je mu nápomocná pri ručnom prepisovaní knihy mágie, písaní kroniky a aj kolegovi MNR Taranisovi so spracovaním jeho práce.

Rovnako zaslúžene bol ocenený i kolega Majster Znachor Zlatom – za všeobecný prínos pre spoločenstvo Selekcia a jeho členov, keďže je veľmi ochotný pomáhať v aktivitách či už oficiálnych alebo neoficiálnych pre naše spoločenstvo Selekcia (napr. vo zveľaďovaní našej Centrály).

Najvyššiemu Veľkňazovi a Kolégiu Veľmajstrov neunikli ani aktivity Veľmajsterky Vhiolynty, ktorá sa už nejaký ten čas podieľa na učení kolegov nižších hierarchických stupňov HS1 – HS3 a bola ocenená Zlatom – za prínos k učeniu mágie.

No a v neposlednom rade, ako to Angličania vravia “at last but not least”, bol ocenený aj Majster Regulus, teda ja, ocenením Najvyššie ocenenie spoločenstva Selekcia – za veľmi častú pomoc pre NVK Ašarata a tiež aj hocikoho, kto sa na mňa obráti s prosbou o pomoc. Musím spomenúť, že moja pomoc je preto taká v podstate bezstarostná a ochotná, lebo máme k dispozícii úplne úžasný nástroj – Anydesk, ktorým sa dokážem pripojiť na diaľku na predmetný PC/NB a vykonať servisný zásah na diaľku bez nutnosti cestovať na miesto určenia. Je to prosto nástroj na nezaplatenie. Kedysi dávno, keď som ešte pracoval ako IT administrátor pre istú banku, často som robil takúto technickú podporu, ale vtedy ešte neexistovalo nič podobné, a to boli ťažké pôrody kolegyniam povysvetľovať cez telefón, keď som ani nevidel čo vlastne ony vidia a ich opis čo vidia mi zriedkavo pomohol. Takže som musel ísť viac-menej po pamäti a mať dobrú predstavivosť. Nehovoriac o tom, že programy boli vtedy často v angličtine a ony hovorili po anglicky štýlom “vymysli si, ako sa to asi číta” a potom “File” čítali ako Filé, z čoho mi hneď napadlo nejaké fajné vyprážané rybacie filé, alebo Cancel bol Kankel.

Už ku koncu som si dokonca sám napísal taký malý programík, ktorý stále bežal, a keď som na mojom PC dal príkaz vzdialenému PC, tak urobil printscreen obrazovky a poslal na moje PC. Bol to teda veľmi kostrbatý predchodca Anydesku, aj značne pomalý kvôli pomalosti vtedajších dátových liniek. Ale už som konečne videl čo majú zobrazené a mohol podľa toho poradiť. No a Anydesk je toto isté, len v reálnom čase a odozva = reakcia na pohyb myši a písanie klávesnicou je úplne akceptovateľná. Ako sa vraví, nebe a dudy. Človek ako keby sedel priamo za tým počítačom. Takže preto aj moja trpezlivosť a ochota, pretože takéto niečo som v minulosti robil, ale za oveľa horších podmienok. Toto teraz tu je úplná brnkačka a zvládanie ľavou zadnou. 🙂 A potom servisný zásah trvá od pár sekúnd do pár minút, ako by isto potvrdil kolega NVK Ašarat.

Nech je ako je, v každom prípade, moc moc ďakujem za toto nádherné, najvyššie možné ocenenie a veľmi si ho vážim, že moja snaha a práca neostávajú nepovšimnuté. Človeka to veľmi poteší a zahreje pri srdci, že na neho myslia. A aj keď som pri minulom ocenení vravel, že najbližšie by som najradšej dostal ocenenie za prácu v nejakej inej, ako IT oblasti, ale čo už so mnou, keď som taký dajaký odstavený v oblastiach, v ktorých by som na ocenenie mohol ašpirovať.

Po ukončení tejto časti sa konala diskusia, do ktorej sa prihlásili viacerí kolegovia. Ak si správne spomínam, riešila sa výučba a jej budúca možná forma, napríklad, že udržiavať kolegov v spojení s mágiou nejakými domácimi úlohami, aby nevyšli do ďalšieho výučbového stretnutia z cviku.

Napokon kolegyňa Majsterka Anat odpečatila priestor a mohla sa začať neoficiálna časť stretnutia = papanie chlebíčkov a dobrôt, ktoré doniesli kolegyne/kolegovia.

V prestávkach som sa vonku pred centrálou porozprával s kolegami VK Anubisom a MNR Taranisom o možnom pochovaní mojej osobnosti v priebehu júna. Snáď sa konečne umúdri počasie a nájdu si na mňa čas a dajú mi nejaký termín. Ja mám zase za úlohu si to premyslieť a uvedomiť si, akú osobnosť by som chcel ako náhradu. Teda niečo, ako vykonali exkolegovi Chanikovi a stvorili z neho novokolegu Znachora. V podstate aj mám pouvedomované a premyslené. Veľmi sa na to teším. 🙂

Po istom čase odišli kolegyňa Vhiolynta, Šafadehenda a kolega Bomagnus na výučbu do terénu. My s kolegom Ašaratom, Anat, Cháronom a Znachorom sme ostali v centrále, až kým sa kolegovia nevrátili z terénu a potom sme sa s kolegyňami/kolegami rozlúčili a šli v spokojnosti domov. Teda aspoň ja, Anat a Cháron. Ostatní kolegovia ostali na ďalší deň výučby.

Celkovo to bolo veľmi zaujímavé, milé a obohacujúce stretnutie. A už teraz sa teším na nasledujúce výročie. 🙂

Regulus