Poimandrés nie je historická osoba – je to duchovná bytosť alebo kozmická inteligencia, ktorá sa zjaví Hermovi Trismegistovi v prvom traktáte Corpus Hermeticum.
Niektoré učenia neprichádzajú ako hluk nových slov, ale ako tiché uznanie – „Toto som už niekde cítil.“ Tak pôsobí aj Poimandrés, prvý traktát Hermetického súboru, keď sa číta nie očami, ale dušou.

„Tradícia nie je o tom, držať popol, ale o tom, strážiť plameň.“

V Spoločenstve Selekcia sa odovzdávanie učenia riadi princípom tradičnej kontinuity.
To znamená, že učenie, ktoré bolo vytvorené, prežité a potvrdené skúsenosťou, sa odovzdáva neporušené – tak, aby sa jeho pôvodná sila a pravda zachovala aj pre ďalšie generácie.

Úvod

Ľudia odjakživa túžia po objavovaní záhad. Či už ide o hviezdy na oblohe, skryté tajomstvá prírody, alebo veci, ktoré sa vymykajú ich bežnému chápaniu, záhadné láka a fascinuje. Mágia je jednou z tých najväčších záhad, ktoré pretrvali stáročia, pričom každá generácia ľudí si ju predstavovala inak. Ale čo je vlastne mágia?

Nie každý mág, ktorý vstúpi do sveta medzi svetmi, je pripravený niesť váhu toho, čo tam nájde. Astrál nie je priestor fantázie, ale vrstvená sieť energií, ktoré reagujú na vedomie. Kým je mág v rovnováhe, jeho astrálne telo je pružné, prispôsobivé a dokáže sa vracať cez striebornú niť späť do fyzickej roviny. No ak sa rovnováha naruší – strachom, šokom, chorobou, alebo zasahovaním cudzích síl – astrál sa môže zrútiť.

Mágia je ako rieka – plynie ticho, no dokáže zmeniť krajinu.
Kto sa jej učí načúvať, objaví v nej pieseň, ktorá otvára dvere duše.
A tam, kde duša spieva, tam aj kúzlo žije.

Mágia má mnoho podôb. Niektoré z nich sa rodia v tichu chrámu, iné v samote duše.
No jedna z najhlbších foriem sa neraz objavila tam, kde by ju nik nečakal – za väzenskými múrmi, v časoch, keď sloboda bola len myšlienkou.