Chcem týmto príspevkom pokračovať v téme „Umieranie a blížiaca sa smrť“. Možno to nezaujme každého, ale je to realita pre nás všetkých.

Prešiel som dlhou cestou, počas môjho pôsobenia v Selekcii. Cestou od chlapca strateného vo vlastnej mysli. Až k majstrovi učiacemu sa stále viac a viac o tom čo sa v ňom skrýva. Na tejto ceste, mi boli často svetluškami vedúcimi ma tajnými priechodmi práve moji učitelia. Preto v tejto kapitole, vám prinášam mnohé z ich slov.

Rada by som sa s vami podelila o niektoré moje vnemy, skúsenosti a dojmy, ktoré som nadobudla ohľadne kliatob počas doterajších niekoľkých hodín výučby a prvých praktických pokusov. Nebudem sa v tomto príspevku venovať kliatbam po teoretickej stránke, zachytím tu teraz iba moje vlastné prežívanie.

Oznamujeme kolegom, že sa doplnil zákon o Hierarchických stupňoch.
Bližšie si to môže každý člen naštudovať v časti – Zákony spoločenstva Selekcia, po prihlásení sa na blogy.

Umieranie je prekročením prahu, ktorý oddeľuje od seba ríšu života a ríšu smrti. Tieto dva svety nie sú odlíšené priestorovo, ide tu skôr o rozdielne stupne vnímania, alebo vedomia.
Umieranie je cesta, smrť je cieľ. Pozemská smrť nie je nič iné, ako zrodenie sa do duševnej domoviny, do príslušného paralelného sveta z ktorého sme prišli na terajší svet, teda vrátiť sa domov.

Mágia a jej rozsah sa len ťažko dá obsiahnuť len v jednom pozemskom živote. Mág na svojej ceste musí prekonať množstvo prekážok. Tou najväčšou na začiatku jeho cesty je on sám.

„Najväčší boj, ktorý musí mág zvládnuť je boj seba samého so sebou samým.“

(NVK Ašarat)