Oznam
Odo dňa uverejnenia udeľujem oprávnenie Majsterke nižšieho rádu Vhiolynte vykonávať a udeľovať zasvätenia na hierarchický stupeň Majster.
Najvyšší Veľkňaz Ašarat
Prečo pripútanosťou ega? Pretože si myslíme, teda naše ego, že sú veci, ktoré potrebujeme, nemôžeme bez nich žiť, alebo budeme bez nich trpieť. Niečo sa rozhodneme chcieť a nepustíme sa predstavy toho, že ak to získame, budeme šťastnejší. Stane sa ale dosť často, že po získaní toho, o čom sme tak dávno snívali, si uvedomíme, že to nemá pre nás skoro žiadnu cenu.
Odo dňa uverejnenia udeľujem oprávnenie Majsterke nižšieho rádu Vhiolynte vykonávať a udeľovať zasvätenia na hierarchický stupeň Majster.
Najvyšší Veľkňaz Ašarat
Už dlhšiu chvíľku zisťujem, že okolo mňa sa odohráva konkurenčný boj. Boj o moje JA. Sledujem pokusy obchodných zástupcov, o získanie MŇA. O predaj svojho tovaru. Usmievajú sa, líškajú, podlizujú podplácajú, vyhrážajú sa alebo pri odmietnutí aj priamo útočia. Stavajú mi do cesty života rôzne prekážky, a zároveň ponúkajú ich riešenia. Najagresívnejší je s kresťanskej sféry. Je zasratý všade. Čí priamo či nepriamo. Má dokonalú reklamnú kampaň. A vidím že v týchto končinách mu to celkom dobre ide.
Zobraziť celý príspevok »Vážení kolegovia, milí priatelia,
uzatvárame ďalší rok, rok 2022 na našej spoločnej ceste. Počas tohto roka sme medzi nami privítali aj nových kolegov a v novom roku v januári privítame ďalších nových kolegov, čo predznamenáva, že rok 2023 môže byť úspešný.
Posledné roky nám poskytli rôzne výzvy a zaujímavé i vážne momenty. V takých chvíľach máme vždy na výber – buď podľahnúť okolnostiam, ktoré nám vošli do cesty alebo sa ešte viac zomknúť a chrániť to, na čom nám záleží.
Veríme, že v nadchádzajúcom roku 2023 každý zožne úrodu toho, čo zasial a, že to pre náš malý spoločný svet bude znamenať ďalšie drobné kroky vpred.
Želáme Vám úspešný štart do nového roka 2023 a vidíme sa opäť v januári.
Tara a Ašarat
Ľudia sa snažia na smrť nemyslieť. Snažia sa schovať pred touto dráždivou, znepokojujúcou myšlienkou ako pštros – zaboriť hlavu do piesku, a zdá sa, že tam nebezpečenstvo nehrozí … Najsmutnejšie na tom je, že každý človek, až príde jeho čas, pochopí nenávratnosť uplynulých cenných okamžikov, ale to je už neskoro, príliš neskoro … Smrť sa nikoho nepýta, či je dotyčný pripravený, ona prichádza väčšinou nečakane …
Rodíme sa, sme šťastní, darí sa nám, no zrazu sa „niečo“ udeje a musíme javisko opustiť. Opona spadla, naša hra života je ukončená. Nik nám netlieska, všetci plačú. Prečo svoju životnú rolu musí človek tak skoro ukončiť? Kto píše scenár?
Myslím si, že ego nás chráni pred niečím, čo nás robí zraniteľnými a čo chceme bezpečne ukryť vo vnútri, aby sa neprejavilo navonok naše slabé a zraniteľné miesto. Často stretávam ľudí, ktorí sa prejavujú veľmi jemne a nežne, zatiaľ čo vo vnútri majú tvrdosť a veľmi nekompromisného vnútorného kritika. Majú strach v konfrontácii s niekým, kto k nim nie je jemný a vľúdny či láskavý, pretože v ňom v tom momente zacítia sami seba. Tiež často stretávam aj tých, ktorí sa prejavujú tvrdo, zatiaľ čo vo vnútri majú jemnosť a nevinnosť. Majú strach v konfrontácii s niekým, kto je k nim vľúdny, láskavý a jemný, pretože v ňom v tom momente zacítia sami seba.
Zobraziť celý príspevok »Prvé slová čo ma napadnú je odpustenie v utrpení, pretože z magického hľadiska si treba obrazne povedané urobiť poriadok na stole. Pre lepšie pochopenie uvediem že počas životnej púte si všeličo pozbierame na seba a príde chvíľa kedy sa toho chceme zbaviť ale to zďaleka nie je také ľahké alebo či je to vôbec aj možné.
Zobraziť celý príspevok »Tagy: anubis