Viac, ako si myslíme, viac, ako si uvedomujeme, viac, ako čakáme, je naše vnútro podstatné.

Čo je pre vás ale vaše vnútro? Myslíte si, že to, čo teraz vnímate, čím teraz myslíte, je vaše vnútro?

Uvedomujete si vaším vnútrom ten stav, v akom práve ste? Tá vaša stránka, ktorá vám práve zaznamenáva do mozgu tieto moje myšlienky premietnuté do slov? Naozaj si myslíte, že vaša myseľ, to je vaše ja, vo vašom vnútri?

Niektorí z vás si práve odpovedali áno, a tak pokojne prestaňte čítať, niektorí z vás si možno odpovedali nie, a aj vy môžete prestať čítať. Zostaňte vy, čo ešte na toto nemáte jasnú odpoveď. Pre vás píšem tieto riadky. Pretože, či si to už uvedomujete alebo nie, vaše pravé ja, to nie sú vaše myšlienky, tvorené vašou mysľou, to nie je to, ako sa správate, keď cítite radosť, zlosť, alebo inú z emócií. Niektorí z vás sa so svojím pravým ja ani nikdy nestretli. Iní ho spoznali v tých situáciách, keď sa sebe v živote najviac páčili. Keď najviac potrebovali uspieť, keď im šlo o život a mali ste viac šťastia ako rozumu. V týchto situáciách sa prebralo vaše ja a zachránilo vás, pomohlo vám, no potom sa zas vytratilo. Vy máte príjemnú spomienku. Musí to byť ale len spomienka?

Jedného dňa som sa zobudil. Tak nazvem ten stav. Zrazu si uvedomíte, že niečo nie je v poriadku…

Hmmm…. nie, musím sa opraviť, vy si to vlastne uvedomujete už veľmi dlho pred tým. V tom momente, keď sa prebudíte, si len priznáte, ako veľmi ste na dne, koľko vecí potrebujete zmeniť.
Že ste proste totálne v kope sračiek. Ale jedno vám je jasné. Niečo s tým od tejto chvíle začnete robiť a budete hľadať cesty ako.

V tomto momente nemáte ešte ani len poňatie, čo budete robiť, či znova nepadnete na hubu, ale veríte si o malý kúsoček viac. A to prvé maličké semienko, zasiate na obrovských pláňach vašej mysle, začalo púšťať korene. Tieto korene vám každým dňom vytvoria vo vašej mysli niečo nové.

Predstavte si situáciu, keď žijete a zvyčajne len mlčíte. Chcete niečo povedať, ale radšej ste ticho. Chcete si premyslieť svoje slová, chcete si dodať odvahu niečo povedať, chcete… toľko, ale medzi tým ako „chcete!“ vám ujdú tie skutočne dôležité veci. Pretože ten moment, kým prejde chcenie, vám berie naozaj dôležité a podstatné veci z vášho života. Tak málo stačí, aby ste stratili možnosť spoznať človeka, ktorý sa vám páči. Strácate tak svoju pozíciu v kolektíve, pretože vás nie je počuť. Názor ostatných prehlušuje ten váš. Cítite sa, akoby vás nebolo vidieť v tomto svete. Len preto, že…

…a tu môžete sami doplniť svoje skúsenosti, myšlienky, pocity.

Myslíte si teraz, že sa v ďalších riadkoch dočítate, ako ľahko a rýchlo sa všetko napraví, ale spamätajte sa. To je nemožné. Pretože vy na to nemáte odvahu. Dokážete sa odhodlať a prehovoriť? Tak to som zvedavý. Zatiaľ vám len poviem, že to potrvá viac ako jedno, dve odhodlania sa. A aspoň sto prehovorení v momente, keď chcete. Kým sa z vášho chcenia stane automatická reakcia.

Nikdy nezabudnem na svoje prvé prehovorenie. Stál som medzi regálmi v obchode, hneď vedľa mňa bol vyložený alkohol. Tesne nado mnou slamený oblúk a predo mnou boli pokladne, osvetlené prvými lúčmi letného slnka. Ja som práve odišiel od dvoch dám, s ktorými som viedol rozhovor, no otočil som sa a bol na odchode, aj keď som vedel, že chcem ešte niečo povedať. Možno ešte predošlý deň by som pokračoval ďalej a už sa neotočil. V ten deň som sa ale zastavil. Viedol som v sebe obrovský boj. Zastavil som sa a povedal si, ak budem ticho, nevráti ma to len o jeden krok späť, ale rovno o dva. Nechcel som prehrať sám so sebou a tak som vykročil späť a aj keď oneskorene vyjadril prvýkrát vedome a chcene, svoj názor a myšlienky. Už neviem, aký to malo efekt, či ma ony vôbec vzali na vedomie. Na tom ale nezáleží. O to väčšia výhra to bola, že to boli ženy, pred ktorými som mal rešpekt a vážil som si ich, v mnohom som sa ich aj bál.

Toto bolo moje prvé naozajstné víťazstvo nad samým sebou vo svete ľudí. Aj keď nie tak úplne prvé všeobecne, ale o tom nabudúce.

Pre mňa sa tu začala skutočná cesta za mojím JA, kde som sa posunul, už vidím, a kam sa posuniem, to ešte ukáže len čas. Budem rád, ak sa vyjadríte a možno tiež podelíte s podobne silnými spomienkami.