… každý sa učí sám?
Takže ponaučenie je aj v tom, že ak prídem som tam, ale kde je to tam!
Kam to prídem, či sa dostavím v určený čas? A čo, ak tam nájdem skoro nič, správnejšie nenájdem nikoho.
Tak to je tiež ponaučenie. Ponaučenie, ktoré spočíva v tom, že si treba overiť správne, správné miesto i čas.
Aspoň, že sme tam boli viacerí, čo sme sa v ten podvečer prešli malebným krajom a sýtou prírodou. Iný sa zrejme prešli skôr zo zvedavosti, ako vyzerá staronový patriarcha, patriarchálneho prúdu kongregácie, ako z dôvodu rodinnej pohody v prírode.
Miesto toho, aby som videl, patriarchu s ostatnými patriarchami, a aby som uvidel novú patriarchálnu kolegyňu, tak som mal tú česť vidieť a zvedieť, že:
“Odísť z uvedenej kongregácie, či byť vylúčený s pomedzi patriarchov, ešte neznamená u istých jedincov, sa nezaujímať o dianie v kongregácii neveriacich, či inak veriacich jedincov”.

A tak, hoci z hodený z kancľa a teda, už nechápaný ako patriarcha tu mnou myslenej kongregácie, má i taký jedinec právo sa prejsť po prírodnej rezervácii.
Hoci s úsmevom na tvári s očakávaním a možno i so strachom v duši, ako zareagujú na toto „náhodné“ stretnutie a či sú naozaj až tak sebaistý, že verejne vyhlásili miesto i čas.

Avšak nestalo sa nič, pretože topánky (ne) poznania sme mali obuté v ten večer viacerí.
… a tak sa každý, opäť učí sám.