Názov Kniha mŕtvych je chybný, pretože jeho literárny preklad znie „ Kapitoly o vychádzaní von za dňa.” Podľa W. Budgeho táto kniha určite nemá egyptský pôvod, pretože domorodé obyvateľstvo týchto oblastí malo celkom slušné predstavy o posmrtnom živote, nemohli k nemu mať taký vzťah, ako autori dokonca i tých najskorších prepracovaní textov Knihy Mŕtvych, podľa obsahu sa predpokladá existencia predstáv, ktoré praobyvatelia nemali, a naznačuje prepracovaný systém pochovávania, ktoré určite nikdy nepoužívali. Kto ich potom naučil tieto veci? Povedala by som, že Atlantíďania , hoci si myslím, že dokonca i tie najskoršie prepracovania sa odchýlili kedysi dávno od pôvodných atlantských doktrín, ktoré sa týkali posmrtného života. Napr. vo vrcholnom období civilizácie Starej Zeme, ktoré bolo veľa storočí pred potopou behom veku Panny, sa fyzické telo po úmrtí rozložilo zvukom, pretože sa nepokladalo za dôležité pre cestu duše do inej dimenzie. Veci, ako je mumifikácia, nepoznali, ale dokonale chápali „teóriu fragmentálnej duše“ a učili sa to od skorého detstva, až v neskorších dobách, keď sa fyzickému telu neprirodzene prikladala dôležitosť, prišli na nápad, ako telo konzervovať. Jeden aspekt posmrtného života naozaj Egypťania zdedili po Atlantíďanoch, a tým bola stará atlantská viera, že akonáhle je duša raz uvolnená z fyzickej schránky, môže vstúpiť do akejkoľvek dimenzie, alebo časovej zóny, alebo do rozdielnej frekvencie. Neskorší egyptský kňazi rozhodli, že tieto „cesty“ vyžadujú špeciálne telá, a zrodil sa tak nový koncept.

KNIHA MŔTVÝCH je jednou z najstarších okultných a mystických kníh na svete, ktorú dnes máme skoro celú. Táto kniha, ktorú Egypťania, alebo aspoň niektoré jej kapitoly dávali do hrobov s mŕtvymi, mala podľa ich viery magický účinok, zaisťovala ich mŕtvym na onom svete blaho. Pisári ju opisovali pre seba, tak ako pre egyptského kráľa a kráľovnú, pre princov a šľachticov, pre ľudí vzdelaných a prostých, pre ľudí bohatých a chudobných, a síce asi od r. 16000 pred Kristom do roku 900 pred Kristom.
Kniha Mŕtvych je rozdelená do troch častí, známych ako recenzie.
1.Onská recenzia:
a) to, čo sa používalo behom V.- VI. dynastie a našlo sa vyryté v hieroglyfoch na stenách a v komorách pyramídy v Sakkáre.
b) čo bolo napísané bežnými hieroglyfmi na rakvách u XI. – XII. dynastie.
2.Vesetská recenzia:
a) čo bolo písané na papyrus a namaľované v hieroglyfoch od XIII. – XXI. dynastie
b) čo bolo napísané v posvätnom charaktere na papyrusoch XXI. – XXII. dynastie.
3. Saitská recenzia:
To, čo bolo napísané na papyrusoch, rakvách a pod., v hieroglyfoch, posvätnom alebo démotickom písme behom XXVI. a nasledujúcich dynastiách. Je to posledný tvar Knihy Mŕtvych, ktorú používali behom obdobia Ptolemaiovcov. Netreba podotýkať, že Kniha Mŕtvych neobsahuje len náboženské vyznanie starých Egypťanov, ale že je v nej uloženého veľmi veľa tajného, čiže ezoterického učenia egyptského, čiže skrátka veľa náuk mystických. Pre nás je isté, že spisovatelia a zakladatelia tohto diela boli iste adepti vysoko zasvätenými, tak vysoko, že dnešné naše pojmy sú príliš chabé a zatemnené, aby sme pochopili vznešenosť tých zasvätencov, ktorí alebo napísali alebo dali podnet k napísaniu Knihy Mŕtvych. Egypťania skrátka poznali dopodrobna magické a okultné zákony a podľa nich riadili celú svoju ríšu, podľa nich bol zariadený celý ich život a preto boli národom tak mocným, a tak dlho sa udržali, kým trvala viera v tieto veci. Starý Egypťania dávali do hrobu aj ľudské figúrky vyhotovené z rôzneho materiálu. Táto „figurálna mágia“ im bola dobre známa – lepšie ako stredovekým čarodejníkom, alebo čarodejníkom dnešných národov, ktorý používajú figúrky ľudské k škodnej mágii. Egypťania kládli veľkú váhu na to, aby zomrelý poznal mená bohov, nadprirodzených bytostí dobrých a zlých. Podstatou tejto egyptskej viery bolo, že meno dobrého boha pomohlo zomrelému, aby volaním dotyčnej bytosti si zaistil jeho pomoc, alebo u bytostí zlých, zase zlomil ich menami ich moc nad ním tak, že mu nemohli ublížiť. Zasvätení Egypťania poznali dôkladne mantrickú vedu – odtiaľ je používanie takýchto mien. Znalosť mien diablov a démonov bola základom moci starých mágov a čarodejníkov a ešte dnes vieme, že mágovia pomocou mien vyvolávali démonov. V mnohých kapitolách tejto knihy nájdeme rozmanité názory a niekedy si absolútne odporujúce. Príčinou toho sú vplyvy mnohých okultných a mystických škôl, ich vplyvy sa v Knihe Mŕtvych uplatňovali v rôznych storočiach. Pôvodné formule boli písané vysokými zasvätencami. Čím starší papyrus, tým spoľahlivejší, čo sa týka názorov mystických a okultných.

Tagy: Egypt