ATUM Onský Praboh a stvoriteľ sveta. Založil Božskú deviatku a je označený ako dokonalý, dokončený a najsúcejší. On údajne vytvoril Boha slnka Réa v dobe, keď Ré vystúpil z lotosového kvetu a to v podobe vtáka Benu, ktorého poznáme skôr ako Fénixa. Atum sa príležitostne taktiež znázorňuje ako Had.

ŠU Otec Bohov. Staršie egyptologické čítanie mena Boha vzduchu ŠOVa. Tvoril so svojou manželkou Tefnutou, Bohyňou vody a vlhkosti, prvú božskú dvojicu, ktorú stvoril Praboh Atum. Mali dve deti. Boha Zeme Geba a Bohyňu neba Nutu. Tí potom priviedli na svet dve dvojice Bohov, z ktorých prvá pozostávala z Usira a Esety, druhá zo Sutecha a Nebthety. Tak vzniklo „onské Devätoro Bohov“, do ktorého patril aj Boh slnka Re.
Šu znamená „vznešený“, ale i „prázdny“. Bol Bohom vzduchu a zároveň bol považovaný i za Boha svetla. Niektoré staré texty ho stotožňujú s Reharachtom.
Do mýtov sa Šov zapísal slávnym a významným činom. Oddelením neba od zeme. Medzi jeho deťmi Gebom a Nutou, ktoré uzavreli podľa jeho vzoru, i napriek jeho odporu, súrodenecké manželstvo, vládli stále zvady a spory. Keď ich hašterivosť prekročila hranice jeho božskej trpezlivosti, rozhodol sa radikálne zakročiť. Vyzdvihol Nutu vysoko nad Boha Zeme Geba, a tak ich od seba odtrhol. Aby sa zas nedostali k sebe, nikdy už Nutu nepustil.

TEFNUT Matka Bohov. Bola Bohyňa životodárnej rosy a bola uvedená do spojitosti s vlhkosťou. Bola manželka Boha vzduchu Šova. Ako členka onského Devätora bola Tefnut len Šovovým bledým tieňom. Pomáhala mu držať zemskú klenbu. Prinášala ľuďom vlhký severný vietor, a podobne. Legendy o Tefnute ako o Bohyni v podobe levice boli rozšírené v celom Egypte.

GEB Boh Zeme. Pôvodne ho dokonca považovali za Praboha, ktorý splodil s Bohyňou neba Nutou, Boha Slnka Rea a potom aj ostatných Bohov, a bol ich najvyšším vládcom. Neskôr boli degradovaní na tretiu generáciu Bohov. Osobitne si ho vážili ako ochrancu pred hadmi a škorpiónmi a ako vynálezcu rozličných zaklínadiel proti ich poštípaniu. Údajne zniesol vajce, z ktorého sa vyliahlo slnko v podobe vtáka Benu, vtáka svetla.

NUT Bola Bohyňou neba a bola považovaná za matku slnečného Boha Ré. Myslelo sa, že každý večer zhltne Slnko, aby ho ráno opäť porodila. Nut sa tak stala symbolom znovuzrodenia. V Neskoršej dobe a možno už aj skôr ju povýšili rovno na ochrannú Bohyňu mŕtvych a poctili ju titulmi „ Pani západu “ a „ Vládkyňa pohrebísk“. Zobrazovali ju vždy v ľudskej podobe, a to väčšinou ako zosobnenú nebeskú klenbu, čo sa špičkami prstov na rukách a na nohách dotýka zeme. Jej stojaca, alebo sediaca postava má na hlave guľatú nádobu, čo je hieroglifický znak jej mena.

USIRE Gréckym a latinským menom Osiris. Prekladá sa ako „vytvárať trón“, ale tiež ako „sídlo“, alebo „moc oka“. Býva tiež stotožňovaný s džetským stĺpom a je zdobený jeho atribútmi – symbolmi sily, vytrvalosti, trvania. Bol bohom mŕtvych a vládca podsvetia, zároveň boh pôdy, vody, Slnka a vegetácie, Kráľ bohov a ľudí, Pán večnosti.
Jeho kult patril v Egypte medzi najstaršie a najrozšírenejšie. Mal brata Sutecha a dve sestry, Esetu a Nebthetu. S Esetou uzavrel manželstvo a mal s ňou syna Hora. Jeho brat Sutech ho zavraždil, žiarlil na úctu, ktorú si Usire vyslúžil u Egypťanov, a závidel mu jeho moc.

ESET Grécke a latinské meno Isis. Matka Boha Hora, Pani mocných slov, Najväčšia z Bohov a Bohýň. Jej meno znamená „sídlo“, alebo „trón“. Bola mocnou čarodejnicou a stelesňovala všetky magické sily. Ako manželka vládcu podsvetia stala sa Eset ochrannou Bohyňou mŕtvych. Osobitnej úcte sa však tešila najmä ako ochrankyňa žien, a hlavne matiek.
E

Tagy: Egypt