Predstavte si priemyselný areál firmy, úplne klasický – veľký dvor pokrytý panelom a navôkol nízke, jedno až dvojpodlažné budovy, haly. Presne tak vyzeral aj objekt v jednom malom mestečku na východe republiky, do ktorého sme šli.

V objekte sa majiteľ aj so zamestnancami už dlhšiu dobu trápili s nevysvetliteľnou aktivitou neznámych energií. Okrem pocitového diskomfortu im to spôsobovalo značné problémy. Určite si viete predstaviť, aký je to neblahý stav, keď niekde takpovediac straší, nedokážete si s tým dať rady, nedokážete nič ovplyvniť a neustále to pretrváva. Tieto aktivity mali svojich očitých svedkov, niektoré boli aj zachytené na priemyselnej kamere. Podľa slov vedúceho prevádzky bolo možné vidieť také prípady, keď sa na jednej z momentálne prázdnych budov rozrazili ťažké oceľové dvojkrídlové dvere, z ktorých sa následne vykotúľal fúrik. Ďalším bol napríklad prípad, kedy jeden zo zamestnancov kráčajúc krížom cez areál, v strede zostal absolútne paralyzovaný. A takto by som mohla pokračovať…

Veľkňaz Ašarat a Veľkňažná Tara boli v tejto veci požiadaní o pomoc a už pred časom tento priestor obaja navštívili. Zistili, že naprieč objektom sa ťahá pás silného zemského žiarenia, spôsobujúci anomálie a tie do tohto priestoru následne priťahujú určité vplyvy.

Dostali sme od nich možnosť sa na danej akcii zúčastniť a tak sme v jedno sobotné ráno vyrazili z centrály v zostave Ašarat, Tara, Rúth, Taranis, Theos a ja.

V momente keď sme na mieste v areály vystúpili z áut, mi nič nejako príliš zvláštne či neznesiteľné byť neprišlo. Ale netrvalo dlho a po krátkom úvode, sme mali možnosť sa týmto areálom a opustenou budovou osobne prejsť. Keď som prekročila prah vchodových dverí, zbehol sa vo mne pocit, že „niečo nie je dobre“… Blížila som sa ku schodisku a tesne pred ním už bolo citeľné aj na fyzickej báze, že práve prechádzam dosť silne a nepríjemne vyžarujúcou energetickou zónou. U mňa sa takého „prvotné“ narušenie môjho poľa vždy prejavuje výrazným búšením srdca. Ako som pomaly vychádzala po schodoch, uvedomila som si, že sa takpovediac „neviem zamerať“. Je to stav, kedy neviete určiť v akom čase ste, kde ste, v akej realite ste. Keď som sa ocitla na poschodí, tento stav čiastočne ustúpil do úzadia, no ako som prechádzala dlhou chodbou a nazerala do prázdnych miestností, po krátkom čase som zistila, že mám problém s nadýchnutím sa a obzvlášť jedna z miestností zo seba vydala ešte pocit ťažoby. Keď som opustila budovu, na dvore už tieto vplyvy neboli také výrazné. Následne sme si s kolegami dali spätné väzby, nakoľko každý jeden z nás, vrátane prítomných Veľkňazov, absolvoval túto „exkurziu“. Naše pocity premietnuté do fyzickej roviny sa odlišovali skutočne len mierne. Všetci sme sa zhodli na miestach, ktoré sme označili ako najsilnejšie.

Následne došlo k premeraniu celého areálu, resp. miest, kadiaľ sa tiahol pás vyžarovania. Ašarat vzal kompas a sledovali sme na jednotlivých vybraných miestach, čo sa bude diať. Strelka kompasu sa nedokázala ustáliť, kmitala kade tade ako metronóm. K tomuto meraniu sme pridali ešte jedno malé kontrolné – za pomoci merania hodnôt napätia v  elektromagnetickom poli. Zem má totiž svoje ustálené hodnoty tohto typu žiarenia a v miestach s nevysvetliteľnou aktivitou, sa tieto hodnoty zvyknú výrazne meniť, prípadne riadne kolísať. Tak sme si to preverili. Výsledok bol spočiatku trochu zmätočný, nakoľko v miestach kde sme s kolegami predpokladali najsilnejšie žiarenie, boli namerané hodnoty napodiv nízke. Strelka kompasu nevedela nájsť sever, my sme pociťovali silný vplyv na sebe samých rovnako tak, a prístroj ukázal nízke hodnoty. Avšak keď sme si takto skontrolovali celý dotknutý pás v objekte, pochopili sme… Prirodzené žiarenie zeme sa ukázalo byť preto tak nízke, lebo bolo prekrývané anomálnou energetikou v priestore, ktorú sme sem prišli riešiť. Vzápätí som toto zistenie principiálne podložila viacerými mojimi meraniami, ktoré som robila na iných miestach v nedávnej minulosti.

Tak teda, priestor bol zmapovaný a to rovno niekoľkými metódami, ktoré sa navzájom nevylučovali, práve naopak – potvrdzovali naše prvotné vnemy a následné zistenia. Prišiel čas kedy sa schyľovalo k samotnej práci – k riešeniu celého problému, pre ktorý sme prišli. Ašarat určil v objekte tri miesta, kde kázal vykopať úzke metrové jamy. S kolegami sme medzičasom nabili vlastnou energiou pripravené hrudy kremeňov (bolo ich dvanásť a každý jeden vážil zhruba dve kilá). Tieto kamene sme následne zakopali do vyhĺbených jám.

Prešlo hádam ani nie pätnásť minút a na miestach, kde sme pred tým pociťovali diskomfort, sa tento pocit razom stratil. Za seba poviem, že hoci som v podobných úsudkoch vždy veľmi zdržanlivá, tak tu musím skonštatovať, že zmena sa v exteriéroch objektu udiala vyslovene akoby „mávnutím čarovného prútika“. Priestor v prázdnej budove, priestor pod schodišťom a na samých schodoch, už nebol tak ťaživý, aj keď určité vyžarovanie sa tam ešte zachytiť dalo. Všetko sme ešte na záver znova premerali kompasom a prístrojom ukazujúcim napätie v elektromagnetickom poli. Hodnoty prirodzeného zemského vyžarovania sa priblížili k tým referenčným, priestor sa citeľne menil a mizla ťažoba.

Možno by človek tak zhurta rozbehnutý na podobnú akciu očakával, že na dvore areálu sa budú premávať aj za bieleho dňa rôznorodé jemnohmotné entity, že bude treba vykonať exorcistický zákrok, že to bude celé úžasne nadprirodzené, mrazivo strašidelné a nevídané a podobne. Ak by sme mali podobné očakávania, sklamali by sme sa. No skúsme si uvedomiť a pochopiť, že práve vyššie popísaný prípad je realita – realita práce mága. Venujeme sa štúdiu tejto vedy v 21.storočí aj na to, aby sme dokázali vyriešiť práve takéto a podobné prípady.

Čo dodať na záver… Mala som možnosť sa zúčastniť a podľa svojich momentálnych možností aj podieľať sa na činnosti, kde reálne s niečím pracujeme. Kde odstraňujeme reálne vzniknutý problém, a kde vzniknutá situácia nie je tréningovo vymodelovanou. Okrem vzácneho prežitku, ktorý si uvedomíte, to nechá vo vás pocit väčšej zodpovednosti za svoje úsudky aj činy. Rovnako tak som si cestou odtiaľ v aute uvedomila jednu vec – jej dôležitosť a hodnotu spoznáme až keď to zažijeme… Tou vecou je fakt, že pri práci je dôležité ťahať za rovnaký koniec lana. Videla a zažila som v praxi v tejto zostave zmiešané absolútne všetky atribúty, ktoré by sme všetci mali mať a ktoré v našich ušiach už znejú tak strašne triviálne, skoro až ako klišé. Určité schopnosti, triezvy úsudok, vzájomná úcta a tolerancia. Každý z nás bol bytostne originálny, iný, no pritom úžasne zapadajúci do mozaiky kolektívu, ktorý spolu na jednom mieste a v jednom čase pracuje. Nenašli by ste ani gram nesúrodosti, ani záchvev nekompatibility. A ja som za seba veľmi vďačná za takú možnosť to vôbec zažiť, pretože to do mňa vnieslo určitú, tak potrebnú nádej…

Tagy: čierna mágia, Geopatogénne zóny, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie