Jedno slovo, jeden význam. A chabé výsledky v práci na sebe ak ju nemáme nastolenú. Rovnováha. V poslednom čase keď na mňa začali doliehať všetky okolnosti ktoré život zo sebou prináša, som sa chtiac-nechtiac zamyslela nad týmto pojmom. S čím všetkým vôbec súvisí, kde by mala byť. Asi nikoho neprekvapí ak odpoviem že „so všetkým a všade“.
Je dôležité si to plne uvedomiť a rovnako dôležité to vedieť v sebe aplikovať v praxi – denno denne, všade, pri všetkom. Urobiť si z vnútornej rovnováhy spojenca a zžiť sa s ňou ako s niečím čo je pre nás prospešné a dôležité. Ale skôr než sa o toto pokúsime, musíme zistiť čo to vlastne je, kde všade je potrebná a ako vôbec sa k nej v sebe dopracujeme. Aby sa zbytočne a na škodu nestalo to čo v úvodoch mne, že týmto pojmom len preletíme ako pútavou knihou s tým, že sme si po prečítaní polovicu textu vôbec nevšimli, neporozumeli… a z termínu „rovnováha, vnútorné vyváženie“ sme si spravili len klišé.

Tak ako nie je možné objektívne zadefinovať čo je dobro a zlo, rovnako nie je možné pochopiť rovnováhu ako niečo stále, nemenné, nehybné. Predovšetkým rovnováha je stav. V tomto prípade keď píšem o vnútornej rovnováhe, vnútornom vyvážení, tak pravdaže myslím „vnútorný stav, rozpoloženie“. Ak si predstavíme pomyselné misky váh, ktoré sa stretnú v jednej horizontálnej rovine, vtedy môžeme hovoriť o rovnováhe. Úskalím pre človeka je ale fakt, že tie misky váh sú vďaka či kvôli našim emocionálnym pochodom v neustálom pohybe. Absolútne všetko čo na nás denne vplýva (je jedno v akej životnej oblasti), spôsobuje balansovanie nášho vnútra. Všetky naše slabiny, bloky, skrátka citlivé a možno nedoriešené oblasti, na niečo neustále v priebehu dňa reagujú. Vyvolávajú v nás patričné emócie. Pozitívne, negatívne. A následne sa rozhýbu spomínané pomyselné misky váh. Ak sme aj mali momentálne nejaký aspoň takmer rovnovážny stav v danú chvíľu, tak sa okamžite stráca. Naše vnútro je tým automaticky rozhodené, reagujeme vo vzniknutej situácii úplne inak než za rovnovážneho stavu, nie sme vôbec schopní odosobnenia, nadhľadu a objektivity. Asi mi dá prevažná väčšina tých ktorí toto čítajú za pravdu, že je to veľmi neželaný stav…

A teraz je na mieste zodpovedať si otázku ako vlastne v sebe nastoliť rovnováhu, ako sa dopracovať k vnútornej vyváženosti? Každý si buď už našiel, alebo si časom nájde ten svoj spôsob, ktorý mu bude najbližší a pre neho účinný. „Recept“ je napodiv v zásade jednoduchý. Pre mňa sa tým spôsobom stalo moje rozhodnutie. Je výhradne na každom z nás ako sa rozhodneme v tú-ktorú chvíľu reagovať na nejaký podnet. Tiež je len a len na nás, čo sa vôbec rozhodneme za podnet vnútorne označiť a nakoľko nám to vnútornú rovnováhu „rozbalansuje“ či nie. Ak si chceme overiť, že toto tvrdenie je použiteľné, stačí sa pozrieť na seba, na svoje reakcie na dané podnety a na reakcie okolia na rovnaké podnety. To čo vnútorne „rozhodí“ mňa, s druhým v tú istú chvíľu vôbec nemusí ani len pohnúť. Tak teda, skúsme pojem vnútornej rovnováhy vnímať ako niečo reálne dosiahnuteľné, ako stav ktorý si v sebe každý určite vieme nastoliť – stačí sa rozhodnúť že chceme. A ak „sa nedá, nevieme, nechceme“… aj to je naším rozhodnutím.

Tagy: čierna mágia, Ezoterika, Mágia