Pekný deň všetkým prajem,
dnes ma pri rannej káve v mojej obľúbenej kaviarničke zaujal článok – Poľskí kňazi pálili knihy.        V ohni skončil aj Harry Potter. Najprv som to považovala za dobrý vtip, potom som sa začítala a neverila som vlastným očiam. V 21. storočí niekto ešte páli knihy – magické knihy a ako som sa dočítala v ohni skončili aj Tajomstvá starodávnej mágie a medicíny od Jána Nižnanskeho, knihy hinduistu Osha, africké masky, figúrky slona, mačky, amulety….
Celé sa to odohralo pred katolíckym kostolom v Gdansku.

Pán farár sa skutočne podľa mňa “vyznamenal”. V mene cirkvi sa konali kruté križiacke vojny, stredoveká inkvizácia, celosvetový pedofilný škandál….
A ako autor článku píše, nikdy som nestretol nikoho, kto by znásilňoval, vraždil a kradol v mene Harryho Pottera. V mene Biblii áno…
Napadajú ma tu slová o kresťanskej láske a predovšetkým o Tolerancii.
Nejdem sa rozpisovať o tom ako ja toleranciu chápem…
Iba som sa chcela s Vami podeliť o tuto informáciu, úsudok je na každom.
Celú tuto informáciu zakončujem týmito slovami:

Citujem:

“Veľký ohlas mal aj otvorený list popredného fyzika a popularizátora vedy Lukasza Turskeho adresovaný predsedovi konferencie biskupov Poľska.
V roku 1821 Heinrich Heine napísal prorockú vetu – Tam kde sa pália knihy, sa na konci pália aj ľudia.
O vyše sto rokov neskor v hitlerovskom Nemecku vzbĺkli na hromadách v Berlíne knihy Heineho, Manna i mnohých iných vynikajúcich tvorcov. A o pár rokov nato sa rozpálili pece krematórií a v nich obete ideologického šialenstva udajne civilizovaného sveta.
Argumenty podpaľačov kníh z prvej polovice 20 storočia sa nápadne podobajú tým, ktoré teraz použil podpaľač hranice v Gdansku” – koniec citátu.

Ja len na ich margo – teda farárskeho marga doplním ich výrok – Bože, odpusť im, lebo nevedia čo činia- a myslím si, že tou ich “slávnou” spoveďou a odriekaním Ruženca sa len tak skoro nevykúpia…