Keď som takto zhruba pred rokom zvažoval, či si podať, alebo nepodať prihlášku do Spoločenstva Selekcia, ani vo sne mi nenapadlo, že raz budem vstupovať do podzemia kaštieľa a stáť blízko energiám, ktoré nie sú z „tohto sveta“.

Pôsobivé. To bolo prvé, čo mi napadlo, keď sme stáli v trojici, ako členovia povyšovanej skupiny LUX v podzemí kaštieľa a Majster Nižšieho Rádu Lucas nám pripínal na magický plášť odznaky druhého stupňa. Lenže pôsobivý efekt rozhodne nevyčerpával  silu tejto chvíle. Nebolo to o svetle sviečok, o temných tvárach desiatok ľudí v kapucniach čiernych plášťov, ktoré stáli navôkol. Za tým všetkým bolo aj niečo viac. Prežili sme ako skupina LUX viac ako pol roka intenzívneho učenia, práce na sebe aj na rozvoji našich schopností a to všetko v  

spoločenstve, ktoré oslavovalo 24 rokov existencie a  145 rokov oslavovalo spoločenstvo Anách, z ktorého Selekcia vyrástla. To predstavuje kus histórie, mnoho osudov mágov, ktorí si kedysi tiež pripínali odznak druhého stupňa a kráčali pred nami na ohnivú horu. Desiatky rokov tradície a magického spoločenstva a my sme teraz boli jeho ďalšími pokračovateľmi. Bol to krásny okamih precítenia významného momentu, keď mi Lucas gratuloval.

V tej chvíli som si naplno uvedomil, čo všetko sa zmenilo, ako som začal vnímať svet okolo. Pred samotným povýšením našej skupiny sme strávili doobedie výučbou. Keď nám v podzemí Majsterka Sára dala ochutnať z ňou vytvorenej energetiky, bol to jeden z najkrajších okamihov doobedia. Nielen preto, že to bolo veľmi príjemné, ale aj preto, že som si potom rekapituloval, čo všetko som sa naučil a kam posunul svoj život. Pred pol rokom? Asi by som tým miestom len tak prešiel a ani nezastavil. Ako bohatší môj život zrazu je.

Celé mesiace bolo zaujímavé prichádzať znovu a znovu na hodiny a učiť sa. Nie z kníh, ale od skutočných mágov. Bez nich by totiž celá história spoločenstva neexistovala. Toto učenie nie je o víkendovom kurze, nie je to o tom, že sa niekde naučíte rozpoznať energie, pracovať s kyvadlom, vytvoríte si rituál na peniaze a idete domov s tým, že ste sa stali „mágom“.

Dnes je všade navôkol množstvo kurzov a ezoterického balastu, ale spoznať tajomstvá spoločenstva, ktoré nepretržite vzdeláva mágov už 145 rokov, je niečo úplne iné. Je to práca o vnútri, s vnútrom, o rozvíjaní samého seba a napredovaní smerom, ktorým volá duša, aj keď z každého rohu na neho kričí len materiálny svet.

Selekcia  nie je víkendový kurz, je to cesta, po ktorej kráčalo niekoľko generácií mágov, ktorí dávajú učenie ďalej. Tak, ako  to bolo aj pri samotnom povýšení kňaza Aschera na veľkňaza. Traja veľkňazi prijali ďalšieho medzi seba. Nového pokračovateľa tradície.

Zasvätenie bolo plné energetík, ktoré som vnímal, že prišli a naplnili priestor, z rúk veľkňazov v kruhu sa vytvárali čierne hmloviny, ktoré dokonca občas zastreli všetkých zúčastnených. Všetko bolo ako v opare, v zapečatenom priestore, kde sa odohráva mágia pred očami nás všetkých. Neuveriteľné. Rovnako neuveriteľné  bolo, že keď sme sa po skončení obradu začali medzi sebou rozprávať, išla nám z úst para ako v treskúcej zime. Skutočne? V máji? Na mieste, kde ešte pred pár minútami nebola ani stopa po chladnom vzduchu?

To sú momenty, keď uverí aj skeptik, že sú veci, ktoré sa nedajú vysvetliť slovami, ani poučkami, dokonca aj fyzika je krátka, ale vnútro im porozumenie. Zrazu veci zacvaknú na správne miesto a človeku hoci odmŕzajú prsty na rukách, ide mu para z úst a teší sa na teplý vzduch, dôjde, že je na správnom mieste a tam, kde mal byť.

Výročné stretnutie tak bolo krásnym dňom, ktorý v sebe spojil to, čo sme sa učili a stretli sme sa navzájom, ocenili prácu tých druhých pre Selekciu počas celého roka. Pretože  Selekcia sú aj rovnako naladení ľudia, s ktorými si rozumiete nielen preto, že hovoríte rovnakými jazykmi.

Chcem poďakovať všetkým, ktorí nás viedli ako skupinu cestou mágie a dovolím si povedať, že niekedy doslova za ruku, ako malé deti. Výročné stretnutie nebolo len o oslave a stretnutí, povyšovaní, alebo magickej práci. Bolo dôkazom, že aj vo svete, kde všetko plynie rýchlo, sa oplatí vydať na pomalú cestu, ktorou pred nami prešli generácie a my pokračujeme v ich stopách ďalej.

Tagy: cesta mága, spoločenstvo Selekcia