Dátum: 13. 12. 2025
Téma: Vianočné koncoročné stretnutie Spoločenstva Selekcia a prijatie novej členky Sreči
Miesto: Centrála Spoločenstva Selekcia
Zúčastnení: Mená zúčastnených uvádzam v internej správe.
Zapisovateľ: Majster Nižšieho Rádu Cháron

Ako plynú roky a človek dozrieva, mení sa aj jeho pohľad na svet, na mágiu a na vlastnú cestu.
Presne takto by som opísal svoju poslednú cestu do Centrály Spoločenstva Selekcia.
Rok 2025 bol pre mňa zlomový v mnohých smeroch – osobne aj magicky.

Túto správu píšem ako krátku rekapituláciu koncoročného stretnutia, ale zároveň aj ako bilanciu vlastného roka.
Ráno bolo príjemné, pretože sa ma ujala kolegyňa Lily. Cesta ubehla rýchlo a prirodzene.
Aj keď sa takmer nepoznáme, mali sme si čo povedať a ukázalo sa, že to bol len začiatok zaujímavých a prekvapivých chvíľ.

Krátko po príchode bola Lily mierne zaskočená informáciou, že by sa mala stať súčasťou trojice majstrov.
Usmial som sa – ten pocit si pamätám veľmi dobre. Spomenul som si na vlastné začiatky v trojici a na strach z kladenia otázok.
Dnes je pre mňa účasť v trojici majstrov, ba dokonca jej vedenie, už rutinou. Napriek tomu som cítil, že toto stretnutie je iné než bežné oficiálne akcie. Panovala uvoľnená, pokojná atmosféra, ktorá bola pre koncoročné stretnutie príznačná.

Sledoval som kolegov a vnímal zmenu. Premýšľal som, či je to len tým, že nejde o oficiálnu akciu, alebo tým, že sa na veci pozerám inými očami. Zvyčajne som podobné stretnutia vnímal s väčším napätím, no tentoraz sa všetci smiali, rozprávali a – na moje vlastné prekvapenie – aj ja som sa cítil uvoľnene.

Bez zaváhania som si rozdelil úlohy v rámci trojice majstrov. Presne som vedel, čo od koho potrebujem. Lily pôsobila pokojnejšie, Lucas rýchlo prepol do režimu majstra a konal presne tak, ako si situácia vyžadovala.

Vonku sme spoločne vyčkali na novú kolegyňu. Keď pred nás predstúpila, okamžite som si uvedomil, že mi niekoho pripomína. Bola výrazne nervózna, s emóciami, ktoré z nej doslova kričali – pripomenulo mi to začiatky kolegu Nightsuna.
Dal som jej chvíľu, aby precítila atmosféru, a položil som prvú otázku. Stres jej vymazal myseľ.
Bez premýšľania som vložil do hlasu presne toľko energie, koľko bolo potrebné, a ticho som povedal jediné slovo: „Pokoj.“
Viac nebolo treba. Upokojila sa a zvyšné otázky zvládla bez problémov. Následne vstúpila do hlavnej miestnosti a prijímací proces pokračoval.

S kolegami Lucasom a Lily sme predstúpili ako trojica majstrov ešte raz, tentoraz pri prijímaní kolegyne Sreči. Otázky už zvládala dobre a dostali sme sa k zloženiu prísahy.
Tento moment bol kľúčový nielen pre ňu, ale aj pre mňa. Zaváhala, spanikárila, že nevidí text. Inštinktívne som sa obrátil na Ceremoniála, ktorý mi naznačil, aby som prísahu predčítal ja.
Urobil som tak pevným a zrozumiteľným hlasom. Až neskôr som si uvedomil, aký význam to pre mňa malo – symbolicky to potvrdzovalo aj môj návrat a obnovenie plného členstva od 1. 1.2026

Tento moment patril kolegyni Sreči, no v tichu tej chvíle bol veľkým momentom aj pre mňa.

Zvyšok dňa prebiehal v príjemnej atmosfére. Aj keď sa v oficiálnych správach zvyčajne nespomína jedlo, nespomenúť vynikajúcu tortu by bolo priam hriechom.
Rozhovory, vzájomné spoznávanie a postupná náprava vzťahov – aj medzi mnou a kolegyňou …. – vnímam ako prvý krok k uzdraveniu toho, čo sa na mojej magickej ceste v posledných rokoch udialo.

Kolega Lucas opäť potvrdil, že má „zlaté ruky“. Jeho spontánna pomoc kolegyniam pri bolestiach bola obdivuhodná. Ja sám som sa cítil ako doma. Prvýkrát po desiatich rokoch som bol skutočne uvoľnený, smial som sa, rozprával a užíval si prítomnosť kolegov.

Neskôr sme sa presunuli na cintorín. Neviem, či som tam niekedy predtým bol v rámci výučby, no tentoraz to bolo pre mňa zaujímavé.
Vnímanie miest a energie sa v mnohom zhodovalo aj s vnemami ostatných.
Sledoval som kolegyňu pri výklade a výučbe, všímal si jej skúsenosti a bral si z nej príklad.
Krátko nato jej zazvonil mobil – kolega Ašarat navrhol, aby výučbu kolegyne Lily prevzala moja osoba. Prijal som to prirodzene, akoby som to už niekde vnútorne tušil.

Energie cintorína sú pre mňa špecifické a nie som fanúšikom ich hlbokého skúmania.
Ku koncu tréningu ma zozadu zasiahla silná energia, ktorá ma prinútila otočiť sa.
Za mnou stál len kolega Znachor, ktorý pôsobil úplne pokojne, preto som predpokladal, že zásah sa týkal len mňa. Spočiatku som to vnímal ako pokus paralelného sveta narušiť moje vnímanie a dôveru.

Ukázalo sa však, že podobný pocit mala aj kolegyňa Lily. Po nastúpení do auta sa sťažovala na silnú bolesť chrbta. Keďže som mal ochrany dobre nastavené, postaral som sa o to, aby bolesť ustúpila. Energia sa nechcela pustiť, no napokon povolila a Lily sa pri rozlúčke cítila už dobre.
Mňa samotného zásah dobehol až nasledujúci deň – v nedeľu som bol úplne vyčerpaný.
Našťastie sa mi podarilo situáciu rýchlo vyriešiť bez vážnejších následkov.

Takéto skúsenosti dnes beriem ako výzvu. Už ich nevnímam negatívne, ale ako príležitosť učiť sa zachovať pokoj a zvládnuť každú situáciu, pred ktorou môžem stáť.

Za rok, ktorý mám za sebou, som úprimne vďačný. Naučil som sa byť silnejší, odolnejší a skúsenejší. Do nového roka vstupujem s očakávaním nových výziev a s radosťou z ďalšieho napredovania – po stránke magickej, osobnostnej aj duchovnej.

Majster Nižšieho Rádu Cháron