Je to pár dni, keď ma moja cesta zaviedla znova raz do nášho hlavného mesta. Pôvodne neplánovaná, no nakoniec veľmi poučná. Pre tých z vás, ktorí chcú rýchle zhrnutie mojich zážitkov, môžem povedať v skratke. Že sa energie starého mesta veľmi zmenili, a vôbec nie k lepšiemu. Čo viedlo k tom, že som sa necítil, ale že vôbec dobre.

Pre tých, z vás ktorí by radi čítali o tom ako som to celé vnímal a prežil z hľadiská nášho. 🙂
Vám rozpoviem, o svojom dni. Už deň pred tým, som požiadal Anjelov o to, aby zariadili veci čo najlepšie. Po prebudení som sa pozrel na hodinky a zistil, že som zadriemal. Moja viera v slovenské železnice ma ale nesklamala. Vlak už vtedy ukazoval na meškanie pól hodiny, a veľmi rýchlo sa tento čas zvýšil na viac ako hodinu.

Pri čakaní na vlak, sa mi prihovorila navonok veľmi príjemná pani. Tak ako sa mi prihovorila, tak som jej aj odpovedal. Poviem vám, ale že som rád. Za preventívnu ochranu, ktorú si vždy robievam. Ako som sa usadil na sedadlo. Ona si sadla čelom ku mne, o pár metrov predo mňa. V tom momente, som pocítil prudkú bolesť chrbta na mieste, ktoré cítim pri príležitostiach keď mám dočinenia s pôsobením obzvlášť silných energii. Vedel som, že je zle. Miesto toho aby som ale nejako spanikáril, a nezmysel narýchlo sa pustil do boja s neznámym.

Zastavil som sa, spomalil dýchanie a prehodnotil možnosti. Zrejme sa nedeje nič zlé, možno som v zóne, ktorá je energicky silná. Možno mám spomaliť a dať si pozor na ceste. Alebo som sa niekomu proste nepáčil. Keď ale bolesť neslabla. Požiadal som o pomoc Anjelov. Postupne, skrz liečenie farbami som očistil svoju auru, fyzické telo od bolesti a nechal som to všetko odplaviť, nakoniec som si vytvoril okolo seba nový štít. Ako som prechádzal čistením celé moje telo sa roztriaslo, dostal som triašku a pocítil som ako sa mi telo uvoľnilo. Zbadal som chvíľu na to periférne, ako tá pani sa zodvihla a priam utekala na záchod. A potom ešte dva krát. Veru, vôbec dobre nevyzerala.

Takto, začala moja cesta. Upozornením, aby som naozaj bol počas dňa v pozore. Následne som najprv vybavil pár vecí na periférii, Bratislavy. Tie energie tam na okraji boli príjemné. Akoby som ani nebol v meste. Počas obeda som sa dostal do centra. Kde naozaj, nie sú ale vôbec príjemné energie. Pred rokmi to tam dýchalo históriou, rokmi životov. Teraz je to tam, preplnené ľuďmi, a priam odpudivé.

Deň pokračoval príjemne, jasne a krok po kroku. Až ma moja cesta dostala počas jedného stretnutia, aj na Bratislavský Hrad. Energie na ňom sú zaujímavé, delené na akoby úseky. Kde sa dá prejsť nádvorím, až do zadných častí.
Zahľadel som sa pred odchodom, z vyhliadky nádvoria. Ako som sledoval krajinu, v diaľke boli vidieť polia veterných elektrární. Hľadel som na krajinu, a sledoval energie rôznych častí predo mnou. Očami som našiel líniu, ako sa tiahla energetická hranica. Dvoch vedľa seba susediacich krajín. Pozerať sa na tieto rozdiely, je zaujímavá skúsenosť.

Tento rozdiel, som vnímal intenzívnejší ako ten na hranici s Maďarskom. Napadá ma otázka, aké sú tieto energie na hraniciach aj s inými krajinami. A čo vlastne určuje tieto rozdiely v energiách krajín.