Cintorín
Inšpirovaný príspevkom kolegyne, vybral som sa na cintorín v mojej rodnej obci. Upravil som hroby mojich rodičov a brata, zapálil sviečky, chvíľu postál, pospomínal.
Potom som šiel k hrobu mojej babky, cestou som sa pokúsil naladiť a prepnúť, skúsil som precítiť nejakú energetiku, ale nič… Tak som len stál pri babkinom hrobe, nechal svet plynúť okolo mňa, o nič som sa nesnažil. Po nejakej chvíli som si uvedomil niečo podobné, čo opísala kolegyňa, totiž, napriek tomu, že som vnímal okolité ruchy, cintorín je priamo v obci, vôbec ma tie zvuky nerušili, nastal vo mne akýsi vnútorný pokoj, pre seba som ten pocit nazval vnútorné ticho, tak som to totiž vnímal. Je to pre mňa nový pocit, pôjdem si to ešte vyskúšať, či znovu príde ten pokoj. Pri odchode z cintorína prišiel mne už známy pocit “gumených nôh”, akoby ma priestor nechcel pustiť.
Táto návšteva cintorína mala pre mňa viacero významov, navštívil som hroby mojich blízkych, spoznal som nový pocit, znovu som si uvedomil ako sa mi páči energetika cintorínov a že mám pokračovať v takýchto návštevách.
4 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.