Výučbe mágie som sa venoval od prvého dňa vzniku Selekcie. Bola to pre mňa prirodzená súčasť života – niečo, čo ma napĺňalo, ale zároveň aj zaväzovalo. Od začiatku som pritom nikdy nevidel učiteľov, ktorých som vychovával, ako konkurenciu. Na iných ezoterických kurzoch to bolo bežné – učiteľ si strážil svoje „tajomstvá“ a žiakov nepúšťal ďalej. Ja som to vždy cítil inak.

V praxi sa neraz stáva, že adept mágie alebo aj skúsený mág prejde obdobím, kedy jeho schopnosť cítiť energie zoslabne alebo úplne vymizne. Tento jav je potrebné chápať v širších súvislostiach, a to nielen ako duchovný fenomén, ale aj ako reakciu fyzického organizmu.

Tento príspevok pojednáva o náhľade do minulosti, keď starobylé civilizácie poznali techniky uzatvárania tieňov, a zároveň aj o tom, ako s nimi pracujeme dnes v modernej mágii.

V starovekých tradíciách, najmä v Egypte, sa verilo, že Tieň je samostatná súčasť človeka, ale aj samostatná bytosť schopná pretrvávať po smrti. Tieto „tiene“ sa mohli osamostatniť a pôsobiť v priestore ako strážcovia, sprievodcovia alebo dokonca hrozby.

Na mojej stránke www.asarat.sk v časti O mne, uvádzam aj vetu: „Veľký mág musí najskôr poznať staré do hĺbky – a až potom môže vstúpiť do priestoru nového.“Je to myšlienka, ktorá vo mne dozrievala dlhé roky a považujem ju za dôležitú nielen pre mňa osobne, ale aj pre všetkých, ktorí kráčajú cestou mágie. Práve preto sa k nej chcem vrátiť a rozvinúť ju v tomto príspevku.

Úvod

Na začiatku cesty každý žiak spoznáva, že mágia nie je len súbor techník, ktoré sa učíme.
Je to cesta duše, ktorá v sebe nesie vlastný rukopis. Tak ako sa na hmotnej úrovni podpisujeme menom, aj na úrovni duchovnej a energetickej zanechávame stopu – magickú pečať duše.

Úvod

Slová od nepamäti niesli v sebe moc. Nie ako obyčajné zvuky či znaky, ale ako vibrácie, ktoré spájajú človeka s vyššími rovinami reality. Každá kultúra mala svoje posvätné slová, ktoré neboli určené na bežný rozhovor. Používali sa výhradne v obradoch, pri modlitbách alebo v rituáloch, pretože práve v nich sa skrývala sila schopná otvárať brány medzi svetmi. V tradícii spoločenstiev Kamennej Ruže a neskôr Anách sa vytvoril jedinečný jazyk, ktorý dnes už v mnohých častiach upadol do zabudnutia.
A predsa – zabudnuté slová nestratili svoju moc. Len čakajú, kým ich znova vysloví ten, kto je pripravený prijať ich odkaz.