V mágii sa často hovorí o presnosti, disciplíne a citlivosti pri práci s energiou.
Žiaci aj mágovia majú prirodzený rešpekt pred rituálom a často sa boja, že ak urobia chybu, môže to mať následky. Tento strach je pochopiteľný, no ak má človek kráčať cestou mágie, musí pochopiť jednu základnú pravdu:

V mágii sa často hovorí o odvahe, sile zámeru, presnosti techniky a schopnosti pracovať s energiou. Mágovia sa učia, ako vstupovať do paralelných svetov, ako pracovať s rituálom, ako chrániť klienta, ako komunikovať s bytosťami a ako posilniť svoje vedomie.

No existuje jeden nepriateľ, ktorý je nenápadný, tichý a často neviditeľný — prílišná istota.
Práve ona dokáže zničiť schopnosti, ktorým sa mág učil celé roky, a narušiť rovnováhu, ktorú budoval dennou praxou.

Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a nedá sa vysloviť jednou vetou.
Sme tí, ktorí tu boli na prvopočiatku a ktorí tu budú aj pri úplnom konci. Nie preto, že by sme boli nesmrteľní, ale preto, že naše dielo, naša línia a naša práca majú kontinuitu, ktorá presahuje jednotlivcov.
Sme pokračovatelia starého učenia, ochrancovia rovnováhy a tí, ktorí držia bránu medzi svetmi otvorenú len natoľko, aby ňou mohol prejsť ten, kto je pripravený.

ÚVOD K ROZHOVORU

Tento rozhovor som pripravila pri príležitosti 30. výročia vzniku Spoločenstva Selekcia.
Rozhodla som sa osloviť nášho Najvyššieho Veľkňaza Ašarata a viesť s ním otvorený, úprimný a hlboký dialóg o jeho ceste, o tom, čo stojí za vznikom Selekcie, o živote mága a o poznaní, ktoré zhromaždil za desaťročia práce.

Či sa má človek venovať mágii, nie je otázka zvedavosti. Je to vnútorné rozhodnutie, ku ktorému dozrieva hlboko v sebe. Volanie k mágii nie je náhle, hlučné ani dramatické – prichádza potichu, presne tak, ako pracuje energia. Často si ho človek uvedomí až spätne. Tento článok je venovaný každému, kto cíti nejasné vnútorné impulzy, sny, vízie, silnú intuíciu či jemný nepokoj, a chce porozumieť, či je to znak duchovnej cesty.

Každé zasvätenie, každá skúška, každý dotyk s temnotou i so svetlom zanechá v duši mága stopu.
Nie je možné prejsť cestou poznania a ostať rovnaký. Každý krok, každá prekážka a každá rana, ktorú duša utrpí, je súčasťou jej premeny.