V mágii, podobne ako v každodennom živote, sa často hovorí o sile. O moci vôle, o schopnosti meniť realitu, prenikať do svetov, ktoré zostávajú pre bežného človeka skryté. No menej sa hovorí o inej sile – sile tolerancie. A predsa práve táto sila rozhoduje o mnohom. O vzťahoch medzi mágmi.
O vývoji spoločenstva. O tom, či niečo vytrvá, alebo sa zrúti.

O tom je mágia — že nič nemusí byť také, ako sa zdá

V bežnom svete ľudia vnímajú realitu ako pevnú a nemennú.
Mágia nás však učí, že za povrchom vecí sa skrývajú vrstvy, pohyby a vplyvy, ktoré menia všetko, čo sa na prvý pohľad zdá byť isté.
A práve v tomto poznaní spočíva jedna z najväčších síl mágie.

I za noci temnej choď za svojim snom mágie

Nie všetky cesty sú osvetlené.
Nie všetky sny sú pochopené.
No i keď tma zahalí tvoje kroky a svet zmĺkne, duša mága vie, kam ísť.

Spoločenstvo Selekcia má svoje hlboké korene. Nesie v sebe odkaz dávneho poznania Anách, pamäť predchodcov, učenie Veľkňazov a stopy rituálov, ktoré sa opakovali po stáročia.
Je postavená na tradíciách, ktoré prešli skúškou času, aj múdrosti, ktorá nevznikla včera.
Ale to neznamená, že žije len z minulosti.

Vo svete, kde duchovné a fyzické nie sú oddelené, ale navzájom prepojené, má každá duša svoj účel. No niektoré duše prichádzajú so zvláštnym poslaním – byť strážcami hraníc medzi svetmi, kotvami energie, živými piliermi rovnováhy. Takými sú Veľkňazi.

Niektoré texty prežijú stáročia nie preto, že ich niekto ochránil, ale preto, že ich nosí samotné vedomie ľudstva. Jedným z takýchto diel je Corpus Hermeticum – zbierka spisov pripisovaných Hermovi Trismegistovi, trojnásobne veľkému majstrovi. Nie je to kniha pre bežné čítanie.
Je to živý rozhovor medzi svetmi, ktorý hovorí najmä tým, ktorí sa odvážili pýtať hlbšie otázky.