Zakázaná mágia.
Slová, ktoré v mnohých ľuďoch vzbudzujú napätie, zvedavosť, ale aj neistotu.
Čo presne je zakázané? A kým? A prečo?

V dejinách mágie i v rámci výučby v Spoločenstve Selekcia sa pojem zakázaná mágia nevzťahuje na moralizovanie či slepý zákaz z nepochopenia, ale na ochranu poriadku medzi svetmi, ako aj ochranu mága pred vlastným rozpadom. Niektoré magické praktiky totiž porušujú zákony rovnováhy, otvárajú neuzavreté brány, alebo vedú k pýche, posadnutosti či strate vlastného duševného jadra.

Mágia nepatrí do výkladov obchodov s ezoterikou, ani do televíznych seriálov plných efektov.
Je to živá disciplína, starobylé umenie, ktoré sa prenáša naprieč storočiami — niekedy potajomky, inokedy verejne, niekedy v úzkom kruhu, inokedy v štruktúrovanom systéme.
Kto sa dnes chce skutočne učiť mágiu, ten často stojí pred otázkou: kde vlastne začať?

V mágii, podobne ako v každodennom živote, sa často hovorí o sile. O moci vôle, o schopnosti meniť realitu, prenikať do svetov, ktoré zostávajú pre bežného človeka skryté. No menej sa hovorí o inej sile – sile tolerancie. A predsa práve táto sila rozhoduje o mnohom. O vzťahoch medzi mágmi.
O vývoji spoločenstva. O tom, či niečo vytrvá, alebo sa zrúti.

O tom je mágia — že nič nemusí byť také, ako sa zdá

V bežnom svete ľudia vnímajú realitu ako pevnú a nemennú.
Mágia nás však učí, že za povrchom vecí sa skrývajú vrstvy, pohyby a vplyvy, ktoré menia všetko, čo sa na prvý pohľad zdá byť isté.
A práve v tomto poznaní spočíva jedna z najväčších síl mágie.

I za noci temnej choď za svojim snom mágie

Nie všetky cesty sú osvetlené.
Nie všetky sny sú pochopené.
No i keď tma zahalí tvoje kroky a svet zmĺkne, duša mága vie, kam ísť.

Spoločenstvo Selekcia má svoje hlboké korene. Nesie v sebe odkaz dávneho poznania Anách, pamäť predchodcov, učenie Veľkňazov a stopy rituálov, ktoré sa opakovali po stáročia.
Je postavená na tradíciách, ktoré prešli skúškou času, aj múdrosti, ktorá nevznikla včera.
Ale to neznamená, že žije len z minulosti.