Ako zistíte, či ste už na tom dobre – sledovanie zmien, feedback od okolia, možno písať si denník a vracať sa k tomu, ako som vnímal predtým a ako s odstupom času, a ďalšie zmeny v živote. Jednou z najväčších odmien po tom, ako na sebe budete pracovať, budú reakcie vašich kolegov, priateľov a rodiny.  Na samom začiatku vaše vzťahy budú také, akými ste aj vy sami. Asi možno povedať, sú také, aký ste i vy.

Vážení čitatelia, rozhodol som sa niečo sprístupniť z našej školy mágie. Je to so súhlasom Majsterky Anat. Je to správa z posledného vyučovania a možno niekoho inšpiruje a niekomu zase umožní tento náhľad správnejšie písať správy z výučby.

Dalo by sa povedať, že každý deň vášho života je jednou stranou vo vašom príbehu. Napísať ale jednu stranu každý deň aj na papier? To sa zdá ako herkulovský výkon. Preto budem teraz trochu skromnejší a poviem – napíšte len jeden odsek. Tým môže byť myšlienka vojdúca sa do troch slov. Rozsah a obsah je už len na vás. Čo sa obsahu týka, stačí len opísať, čo ste v ten deň robili, tie veci, ktoré sa vám najhlbšie zaznamenali do mysle. V neposlednom rade to môže byť aj to, čo ste chceli povedať a nepovedali ste. To je, myslím, často veľmi dôležité, a aj keď sa vám nepodarilo prehovoriť a tie správne slová ste našli až neskôr, určite si ich ešte dokážete vybaviť, a tak sa nebojte, zaznamenajte si ich.

Postupne si môžete začať uvedomovať vznik svojej emócie. V situáciách, keď prichádza, môžeme ju zachytiť a postupne vysledovať, kde má emócia svoj začiatok. Táto technika sa lepšie vykonáva v pokoji, keď si môžeme vyvolať nejakú emóciu.

My hľadáme budúcich reálnych mágov, nie manekýnov na maškarný ples. Treba si uvedomiť, že skutočne „imidž je vám nanič“, teda imidž mága ovešaného od hlavy po päty magickými znakmi a lebkami, je zbytočný. Ak niečo viete, treba prísť a dokázať to reálnymi skutkami, nie len slovami samochvály. Ak budete len rozprávať, čo všetko viete a kde kto vás volá a kam a načo, a pritom je to len váš vlastný sebaklam… Môže sa vám potom pritrafiť to, čo som raz zažil s Ašaratom. Stretli sme človeka, ktorý mu hovoril, čo všetko on už dokázal a aký je známy, pre koho každého už čo riešil. Ašarat ho celý čas počúval bez prerušenia a keď dotyčný skončil, spýtal sa Ašarata, či teda o ňom už počul. Ašarat zareagoval ako obvykle svojsky: „Áno, počul som už o tebe veľa, síce zatiaľ len od teba, ale počul som.“

Nie je to možno najideálnejší začiatok tejto kapitoly, pre mnohých bude ale tento prvý bod ich najväčšou skúškou. Pre väčšinu z nás je práve čelenie strachu tou najväčšou výzvou, pred akou zvyknú v živote stáť. Najčastejšie máme strach práve z neznámeho. Musím povedať, že čeliť práve neznámemu v podobe slov druhého človeka, bolo vždy pre mňa tou najväčšou z výzev. Osloviť niekoho a len tak čeliť jeho odmietnutiu. V tomto prípade môže ísť o veľa rôznych prípadov, od oslovenia kolegu v práci, aby vám vysvetlil niečo, čomu vy sami práve nerozumiete, požiadať ho o pomoc, keď si neviete dať rady. Môže ísť aj o žiadosť do novej práce, kde potrebujete osloviť potenciálneho šéfa, alebo o vstup do nejakej organizácie, kde by ste chceli robiť dobrovoľníka. Alebo nový športový tím či krúžok, kam by ste radi chodili?