Mágia vždy kráčala ruka v ruke s tabu. Každá duchovná cesta, ktorá zasahuje do tajomstva života, smrti a paralelných svetov, nesie so sebou hranice – niektoré chránia, iné skúšajú odvahu.
Tabu môžeme chápať ako súbor zákazov alebo výstrah, ktoré si mág všíma, keď postupuje do hlbín poznania.

História je často tvorená príbehmi, ktoré sa nenachádzajú v učebniciach. Sú to príbehy skryté v tichu, prechádzajúce cez generácie, nesené tými, ktorí vedia počúvať. Takým príbehom je aj cesta od Kamennej Ruže cez Anách až po Selekciu – cesta, ktorá sa tiahne desaťročiami, ba storočiami, a predsa je živá aj dnes.

(Ústredná myšlienka: V minulosti je tvoja budúcnosť)

Úvodné varovanie

Tento text nepatrí medzi ľahké čítania. Neobsahuje len filozofické úvahy, ale aj praktický návod k technike, ktorá sa radí medzi kráľovské disciplíny mágie. Každý, kto sa doň ponorí, musí rátať s tým, že jeho vlastná myseľ, energia i osud sa môžu posunúť iným smerom. Nesprávnym čítaním alebo nepochopeným pokusom sa na seba čitateľ zaväzuje niesť plnú zodpovednosť za dôsledky – pre seba i pre ostatných.

Zastavenie následkov je možné, ale len vtedy, ak mág rozlúšti kľúč textu a uvedomí si, že koniec je začiatkom a začiatok koncom. Akoby sa kruh uzavrel – a tým, čo bolo privolané, sa musí vrátiť späť. Tento princíp je základným pilierom celej disciplíny: kto mení čas, musí vedieť čas aj navrátiť.

Predslov mňa kolegu E.VVK Anubisa

Ako kolega, ktorý kráča po ceste mágie už desaťročia, mám možnosť vidieť Ašarata nielen ako Najvyššieho Veľkňaza, ale aj ako človeka, ktorý stojí pevne v službe spoločenstvu. Nie každý si uvedomuje, aká je jeho úloha náročná – byť nielen vodcom, ale aj oporou vtedy, keď sa kolegovia sami stali samostatnými mágovia a predsa potrebujú radu.

Rozhodol som sa preto napísať tieto riadky ako portrét, ktorý má ukázať Ašarata tak, ako ho vidím ja: nie cez oficiálne tituly či formálne postavenie, ale cez tichú a neviditeľnú silu, ktorú prináša do Selekcie.

Úvod

Téme cintorínov a záhrobia som sa venoval ako žiak i ako mág dlhé roky. Vždy ma priťahovalo pochopiť, čo sa deje na miestach, kde sa prelína život a smrť, a preto som často vstupoval na cintoríny s cieľom vnímať ich pravú podstatu. Spojil som sa s dušami, ktoré boli prítomné v hrobovom mieste, a ak duša prítomná nebola, snažil som sa „pochopiť“ samotné telesné pozostatky – ich energiu, ich ticho a to, ako akoby „vnímajú“ seba a svoje okolie.

Úvod
O Veľkňazoch a ich poslaní som písal 27. júna 2025. Vtedy som sa sústredil na opis úlohy Veľkňaza ako duchovného vodcu, ktorý stojí v službe spoločenstvu a jeho učeniu. Dnes sa však chcem pozrieť – odosobnene, ak sa mi to podarí – na pozíciu Najvyššieho Veľkňaza (NVK) – na miesto, ktoré nesie v sebe nielen všetky povinnosti a zodpovednosti Veľkňaza, ale aj osobitné bremeno a česť byť tým, kto spája celé spoločenstvo do jedného celku a stráži jeho posolstvo naprieč časom.