A tak ako celý tento pominuteľný život sa pomaly rýchlosťou míňa tento moment.
Mrazivý vetrík pofukuje popod stromami v parku. Na jednej z lavičiek pod nimi sedí starý muž a hľadí vôkol seba. Vychutnáva posledné momenty, ktoré si ešte môže zachytiť počas života. Je šťastný a naplnení poznaním. V živote prežil mnohé. Naučil sa ako život dať, no i ako ho vziať. Spoznal na vlastnej koži úskalia na púti za tým, čomu zasvätil svoj život. Nepozrel späť, všetko cítil a napokon nebolo už ani kam a za čím pozerať.
Vykročil si z domu cestou do práce. Ulica zíva a z jej úst sa vetrom nesú žlto-oranžové a červené lístie zo stromov, ktoré opadlo počas minulých dní.
Zrazu, bolo všade slnečno a jasno. Počasie sa zmenilo z ťažkej šedi na slnečný deň.
Príroda znovu ožila a všetko zrazu žilo a jasalo krásou rozkvitnutej prírody.
Pandorína sa dívala na toto prírodné divadlo. No, o malú chvíľku malo byť opäť všetko inak. Zobraziť celé »
Zľahka som fúkol do hladiny jazera.
Istú dobu pôsobil González v jednom mestečku, zvanom Matamoros kúsok od pobrežia. V tomto meste bola aj miestna krčma, kde sa občas stretával spoločne s Josém. Nedávno sa José dozvedel od Gonzáleza, že ho čakajú veľké veci a zmeny, ktoré s ním narobia divy, ale viac mu prezradí, až keď sa osobne stretnú v Matamoros.
Údolie kaňonu zíva prázdnotou. Na oblohe svieti slnko. Je teplo a dusno a len občas cítiť ako sa preženie údolím jemný vetrík. Vysoko na úpätí kaňonu stoja dvaja muži. José a jeho učiteľ González.