Selekcia ako poľná nemocnica

Sú dni, keď mám pocit, akoby Selekcia fungovala ako poľná nemocnica uprostred bojiska života. Pôvodne sme mali byť školou mystiky, miestom pre tých, ktorí hľadajú cestu mágie a poznania.
No realita často ukázala inú tvár. Namiesto zanietených študentov tajomna k nám prichádzali ľudia zlomení, psychicky na dne, stratení v živote. Nehľadali mystériá ani tajné rituály – hľadali záchranu pre svoju dušu. A my sme ich prijali s otvorenou náručou, aj keď sme vedeli, že skôr než adepti umenia sú to ranení, ktorí potrebujú vyliečiť vlastné rany.

Väčšina ľudí má o Reiki vžitú predstavu, že je to metóda prikladania rúk. Je to síce pravda, ale na druhej strane ale vôbec nie je nutné ruky prikladať priamo na telo. Celkom postačí držať ich niekoľko centimetrov nad telom. Rukami pri liečení môžeme pohybovať. Ja takto napríklad energiu lepšie vnímam.

Autentická mágia Selekcie – nie vykopávka, nie napodobenina, ale živé učenie

V mágii, ktorú učíme v rámci Spoločenstva Selekcia, neponúkame vykopávky. Nevraciame sa k teóriám, ktoré kedysi možno fungovali, ale dnes už nemajú silu zasiahnuť dušu človeka tejto doby. Zároveň však nepodliehame lacnej modernizácii, kde sa staré učenie ohýba tak, aby „pasovalo” do trendov súčasnosti. My si nevyberáme ani extrém minulosti, ani povrchnosť prítomného sveta.

Selekcia – chrám v hlučnom svete

Selekciu som nezaložil zo svojej vôle. Založil som ju na pokyn mojich predchodcov, ako pokračovanie Spoločenstva Anách – duchovného celku, ktorý vo svojej dobe uchovával múdrosť, aj keď ju vonkajší svet nechápal.
Selekcia je jeho pokračovaním – nie historickým, ale energetickým, vedomým a duchovným.
Niektoré veci sa nemenia – len si hľadajú nové nádoby.

Tajomstvá rún a ich sila v mágii

Keď sa človek dotkne runy, nemal by vidieť len znak. Mal by cítiť silu. Mal by vnímať pohyb.
Prastarý jazyk, ktorý sa nenaučil v škole, a predsa ho jeho duša spoznáva. Runy v sebe nesú pamäť sveta, štruktúru skutočnosti a ozvenu dávnych magických civilizácií, ktorých odkaz sa nestratil – iba sa na čas skryl pred zrakom ľudí.

Titul „Veľký Kopt“ – Stratené meno duchovného mosta s Egyptom

V predchádzajúcom príspevku som písal o tom, že tituly Kňaz a Veľkňaz, ako ich používame v našom spoločenstve, nepochádzajú z cirkevnej tradície, ale majú korene v dávnych duchovných systémoch, ktoré predchádzali cirkevným štruktúram. Dnes by som však rád ukázal aj druhú stranu historickej výmeny: totiž že titul „Veľký Kopt“ bol v minulosti v našich spoločenstvách prevzatý ako pocta a pripomienka duchovného spojenectva s Koptskou cirkvou v Egypte.