Dá sa povedať, že tu niekde nastala smyčka, lebo obdobie potom ubiehalo skoro až normálne. Žil som si svoj detský život a ohuroval ľudí vecami, ktoré nechápali. Škôlka bola minulosťou a začalo sa niečo, na čo spomíname ako na prvé krôčiky na základnej škole. Ako každého prváčika ma niekto musel odprevádzať do školy a samozrejme niekto ma po vyučovaní vyzdvihnúť. Po nejakom čase bolo to doprevádzanie čoraz kratšie, aby sme sa učili samostatnosti. No a tu niekde sa začína ďalší z momentov, ktorým som priviedol dospelých na pokraj zúfalstva z toho, že nechápu a z toho, aký strach zrazu o mňa mali. Zobraziť celé »
Archív pre kategóriu ‘Nezaradené’
Náš život na Zemi
Jeden deň zomrieme všetci. Toto je spoločné v nás všetkých, ako aj to, že sme sa jedného dňa narodili a prvý raz sa nadýchli. Sme si vedomý toho, že zomrieme ? Alebo žijeme bez rozmýšľania nad smrťou lebo sa jej bojíme ? Sme príliš moderný na kontakt so smrťou. Je to už pre nás niečo, čo je hrozné a neakceptovateľné v našej spoločnosti. Zobraziť celé »
O niekoľko rokov som sa hral na jednom dvore so svojimi príbuznými a manželka tohto pána bola práve tesne pred smrťou. Bola vo svojej izbe u dcéry, ktorá ju posledné roky opatrovala. Ako dieťa som si veľmi neuvedomoval svoje schopnosti a preto mi pripadalo úplne prirodzené, že som sa díval cez zavreté dvere do miestnosti, kde bola jedna moja príbuzná, malé dievčatko v mojom veku, (vzhľadom na okolnosti jej zmením meno) a povedal som dospelým, ktorí boli okolo nás: “Zavolajte Bebu von, lebo starkej padá ruka (tak som ju volal, aj keď to nebola moja starká) a ona o chvíľu zomrie a keď to Beba uvidí, tak sa strašne zľakne a bude revať.“ To, čo nasledovalo potom, si veľmi presne pamätám. Zobraziť celé »
Kto je bez viny ?
To je otázka, ktorá ma zaujala.
Prečo? Nuž pre život, ako taký.
Mnoho krát som počul a iste nie len ja vety : „Toto si pokazil.“
„Toto je tvoja chyba a tamto, si nemal riešiť tak, ale mal si povedať tamto.“
Teda počúvam, aké chyby som v živote narobil. A hlavne, ako veľa som ich narobil. Zobraziť celé »
Je noc. V podvedomí počujem nejaký zvláštny buchot. Spím, alebo som hore? Snívam, alebo to počujem naozaj? Stále viac si uvedomujem, že ten zvláštny klepot sú kvapky dažďa dopadajúce na strechu. Vzduch je nádherne čistý a keďže mám okno otvorené, počas prebúdzania počujem šum vetra v konároch stromov. Zobraziť celé »
Kto je to ?
Kto je to? Kto je to a čo vlastne chce?
Aha! Takže, to je opäť on? No jasné! Zase ON!
Čo si to zase vlastne dovolil? Čo si dovoľuje toto vravieť, písať a hlásať ?
No veď s tým treba niečo robiť, už to zašlo ďaleko. Za toto, skončí minimálne v pekle!
A aj za toto, ale toto nemôžeme predsa len tak nechať, niečo s tým treba urobiť!
Čo tak vytvoriť koalíciu? Vynikajúci nápad ale kto bude stáť na jej čele?
Ja a Iný. Ten bude akože a ja budem skrytý, ako stále a keby niečo, tak nič. Iný, je dosť hlúpy, aby sa na to chytil a ak niečo, my s tým nemáme nič. A ak sa to podarí, Iný pôjde bokom a hotovo, nejako sa ho zbavíme. Zobraziť celé »
V prvom rade privolám silu tieňov a mŕtvych. A zapečatím si priestor v ktorom pracujem.
Viď: Kliatba na privolanie síl tieňov smrti, za účelom zapečatenia priestoru. Zobraziť celé »