Tajomstvá rún a ich sila v mágii

Keď sa človek dotkne runy, nemal by vidieť len znak. Mal by cítiť silu. Mal by vnímať pohyb.
Prastarý jazyk, ktorý sa nenaučil v škole, a predsa ho jeho duša spoznáva. Runy v sebe nesú pamäť sveta, štruktúru skutočnosti a ozvenu dávnych magických civilizácií, ktorých odkaz sa nestratil – iba sa na čas skryl pred zrakom ľudí.

Mágia nie je len súbor pravidiel, rituálov či techník. Je to živá, dýchajúca esencia, ktorá prechádza všetkým, čo robíme. Je v tichu prírody, v pulze zeme, v prúdení energie medzi nami a svetom.
A predovšetkým je to odkaz tých, ktorí tu boli pred nami – predkov, ktorí poznali pravdu o tom, ako mágia formuje realitu.

Od pradávna sa v rôznych kultúrach a duchovných systémoch Diabol vykresľuje ako protivník Boha, ako nepriateľ svetla a poriadku. Pre mnohých predstavuje zlo, pokušenie, skazu, silu, ktorej sa treba vyhnúť a ktorej treba odolávať. Avšak, keď sa na túto otázku pozrieme z pohľadu mágie – skutočnej, hlbokej mágie, ktorá nevníma svet čiernobielo – odpoveď nie je taká jednoznačná.

Úvod k článku „Návšteva vo svete démonov“

Nasledujúci text nie je fikciou, fantáziou ani alegóriou.
Je to autentická skúsenosť vedomia, ktoré prekročilo hranicu nášho sveta a vstúpilo do priestoru, kde sa zrkadlí tieň ľudskej existencie.
Svet démonov nie je len vonkajší. Je tvorený tým, čo ľudstvo v sebe zanedbáva, potláča a kŕmi.

Tichí pozorovatelia: Bytosti za závojom, ktoré sledujú mágov

„Sú tí, ktorí hovoria… a sú tí, ktorí mlčia.
No najväčšiu silu majú tí, čo len sledujú.“
(z Rukopisu skál, Anách)

„Niekedy vojdeš do miesta, kde sa ani tvoj dych neodváži znieť nahlas. Kde aj myšlienka sa zastaví, akoby čakala, či smie pokračovať. V týchto chvíľach nevieš, či si v prítomnosti niečoho veľkého… alebo len zrkadlíš svoju vlastnú hĺbku. A práve tam – v tej nehybnosti – sledujú Tichí pozorovatelia.“

Rozhovory so smrťou

„Nemôžeš o mne ľuďom hovoriť…“
„No opováž sa neposlúchnuť.“