Deň sa začal ako desiatky výučbových stretnutí pred ním. Zišli sme sa v priestoroch kaštieľa, ktorý už dávno stratil svoju pôvodnú podobu. Nebola to žiadna útulná sieň – len kamenné múry bez okien a dverí, otvorený priestor, kde sa konali naše vyučovania, rozhovory, či občas prijímanie nových členov. Atmosféra bola strohá, ale na to sme boli zvyknutí.
Všetko nasvedčovalo tomu, že nás čaká ďalšie popoludnie podobné mnohým predošlým.

Mágia sa nikdy nezastavila — menila sa s ľuďmi, s krajinami, s potrebami doby.
Predpoklad, že existuje „čistá“ nemenná forma je mýtus. Na druhej strane existuje zdravé jadro, ktoré drží prax pevne pri zemi. V texte nižšie rozoberám, ako v Selekcii pracujeme s napätím medzi tradíciou a modernými prvkami, a prečo je dôležité oboje udržať v rovnováhe.

Výučbe mágie som sa venoval od prvého dňa vzniku Selekcie. Bola to pre mňa prirodzená súčasť života – niečo, čo ma napĺňalo, ale zároveň aj zaväzovalo. Od začiatku som pritom nikdy nevidel učiteľov, ktorých som vychovával, ako konkurenciu. Na iných ezoterických kurzoch to bolo bežné – učiteľ si strážil svoje „tajomstvá“ a žiakov nepúšťal ďalej. Ja som to vždy cítil inak.

Učenie mágie bolo od pradávna odovzdávané predovšetkým ústnym podaním.
Takto to poznáme zo starých tradícií, ktoré k nám prichádzajú cez generácie – majster hovoril, žiak počúval, a učenie sa prenášalo priamo cez slová a energiu. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako ideálny spôsob: živý hlas, prítomnosť, možnosť otázok, okamžitá reakcia. Ale ako som postupne zistil, tento spôsob má aj svoje vážne úskalia.

Tento príspevok pojednáva o náhľade do minulosti, keď starobylé civilizácie poznali techniky uzatvárania tieňov, a zároveň aj o tom, ako s nimi pracujeme dnes v modernej mágii.

V starovekých tradíciách, najmä v Egypte, sa verilo, že Tieň je samostatná súčasť človeka, ale aj samostatná bytosť schopná pretrvávať po smrti. Tieto „tiene“ sa mohli osamostatniť a pôsobiť v priestore ako strážcovia, sprievodcovia alebo dokonca hrozby.

Na mojej stránke www.asarat.sk v časti O mne, uvádzam aj vetu: „Veľký mág musí najskôr poznať staré do hĺbky – a až potom môže vstúpiť do priestoru nového.“Je to myšlienka, ktorá vo mne dozrievala dlhé roky a považujem ju za dôležitú nielen pre mňa osobne, ale aj pre všetkých, ktorí kráčajú cestou mágie. Práve preto sa k nej chcem vrátiť a rozvinúť ju v tomto príspevku.