Bol som zasvätený, po dlhých 7 rokoch prišiel ten okamih, na ktorý som tak dlho čakal. Dovoľte mi opísať ako som to prežíval a pár následných momentov po tom.

Bola sobota 18.9.2012, stretli sme sa na obvyklom mieste v kaštieli v podzemí – Osse Nuri A, Ascher, Stratus, Eleanor, Theos a ja.
Ja spolu s Osse Nuri A sme prišli o niečo skôr a začali sme pripravovať miestnosť na ceremóniu. Keď sme tam už boli všetci, obliekli sme si plášte a rozostavili sme sa. Ja som stál v rohu miestnosti, okolo mňa horeli sviečky. Predo mňa si zastal Osse Nuri A a začal pracovať, najprv zapečatil miestnosť, privolal sily na ochranu priestoru. Pristúpil ku mne, vzal moje ruky a ja som cítil ako do mňa prúdi energia – moja úloha bola jednoduchá, snažiť sa tú energiu precítiť, prijať ju a zapamätať si ju. Celé to trvalo pár minút – aspoň mne to tak prišlo. Po ukončení som v sebe cítil zvláštny nekľud ako by vo mne niečo pulzovalo, niečo nové. ( tu sa ospravedlňujem ale nedokážem lepšie popísať čo som cítil )
Po krátkom rozhovore sme sa všetci pobrali za svojimi povinnosťami a starosťami.

Ešte v daný večer som sa pobral na jednu opekačku ( ten nekľud vo mne pretrvával stále ). Zišli sme sa kamaráti, niekoľko nových ľudí, proste príjemná partia. Sedeli sme, debatovali niektorý popíjali, grilovalo sa. Samozrejme každý sa snažil prehovoriť ma nech si s nimi vypijem. Nakoľko som nemal chuť, stále som im pekne poďakoval a slušne odmietol. Ako plynul čas tak tých ľudí bolo stále viac a slušnosť nezaberala. Vtedy som si spomenul na energiu, ktorú som cítil pri zasväcovaní, precítil som ju a v tej chvíli som vyslovil NIE NECHCEM. Neviem čím to bolo ale pár ľudí sa pozrelo na mňa a odvtedy som už ponúknutý nebol. Možno si pomyslíte, že náhoda, no už sa mi to podarilo viackrát takto zopakovať.

Ďalší deň sme sa stretli s Osse Nuri A a išli sme von do prírody kúsok potrénovať. Ešte pred vstupom do lesa Osse Nuri A dostal telefonát, takže kým si on vybavil čo potreboval, ja som išiel dnu do lesa. Požiadal som les a povolenie vstúpiť, prepol som a vošiel som. Zhostil sa ma nepríjemný pocit, že tam nie som sám ale akosi som tomu pozornosť nevenoval. Po chvíli došiel Osse Nuri A a dali sme sa do práce. Najprv mi liečil môj členok technikou zlatých kruhov a potom poslal pracovať mňa. Vytvoril som si ochranný kruh ako stále a snažil sa splniť úlohu ktorú som dostal – privolať vietor. Po chvíli práce sa mi nakoniec vietor podarilo privolať, čomu som bol rád. Už počas práce som počul akési kroky ale pripisoval som ich skôr nejakému zvieraťu. Následne mi Osse Nuri A povedal, že mám ten vietor zastaviť. Nech som robil čo som robil zastaviť sa ten vietor nedal, čim som sa viac snažil tým vietor fúkal viac a viac. Po istej chvíli skúšania som znovu započul kroky ale už bližšie ku mne. Keďže s vetrom sa dá komunikovať tak som sa ho opýtal čo sa deje tak mi iba ostalo v hlave, že máme odísť. Prestal som pracovať, sadol som si k Osse Nuri A a čakali sme a snažili sa zistiť čo tie kroky mali znamenať, či človek alebo čo to bolo. Po chvíli sme sa rozhodli odísť a v tej chvíli vietor prestal fúkať, úplne sa zastavil. Podišli sme k stromom a začali riešiť prečo to takto je a vietor sa znovu rozfúkal, tak sme nechali tak a odišli, doslova to bolo tak akoby nás to vyháňalo. Proste nebol správny čas pre nás pre to miesto.
Dôležité z toho plynie poučenie pre mňa – keď budem mať pocit, že niečo nie je ok na tom mieste, tak to netreba siliť, treba prísť inokedy. Či vtedy na tom mieste bol človek alebo tie kroky bola zver sa asi nedozviem ale to je nepodstatne, podstatne je počúvať svoj vnútorný hlas, všímať si prírodu a okolie a podľa toho sa správať.

Na záver by som týmto chcel poďakovať všetkým, ktorý za tých 7 rokov sa mi venovali a pomohli mi dostať sa až sem. Dúfam, že na ďalšie zasvätenie nebudem čakať ďalších 7 rokov.
Tak isto ďakujem všetkým, ktorý boli na danej akcii.

Buro

Tagy: cesta mága, Mágia, magické zasvätenie, škola mágie, výučba mágie, Zasvätenie