Žijeme v uponahlanej dobe. Túto vetu, frázu alebo nazvite si to ako chcete sme už asi každý počuli mnohokrát. Ja sa chcem však opýtať, prečo. Prečo sa za všetkým tak náhlime a na niektoré veci si nedokázeme /alebo nechceme/ najsť čas. A za čím sa hrnieme? Za peniazmi, hmotnymi statkami alebo len tak lebo sa nahlia aj ostatny tak s nimi chceme udrzat krok? Nie je to zbytocne? Ved aj ked mame peniaze nie sme stastny, tak na co je to dobre? Stale nám nieco chyba, citime ze nieco nie je s nami v poriadku.

Peniaze sú v tomto svete velmi dolezite ale predsalen sú aj dolezitejsie veci, ved o peniaze sa da velmi lahko prist ale o vedomosti, pocity a to co sme uz raz zazili vas neoberie nikto. V minulosti sa ludia, ked bolo ucenie niektorych veci zakazane, dokazali stretávat a chceli sa stretávat, jedna rodina navstevovala druhu a po veceroch sa rozpravali a predavali si ucenie takto ustne dalej, len aby bolo zachovane a my dalsie generacie sa mohli ucit. A my co zijeme v „demokratickej“ spoločnosti si nevieme najst na seba kusok casu aby sme sa stretli a porozpravali sa a zachovali retazec ucenia. Chceme dopustit aby sa retazec prerusil? Ja dufam, ze nie.

Vacsinou dostavam a iste aj vy pocujete tieto tri typy odpovedi – nemam cas, neviem co este vtedy bude, mam nieco ine. Ja to vsetko respektujem vsak aj ja som taky, nie vzdy si viem najst cas a niekedy proste ani nechcem /preco to uz je otazka urcena pre mna/. Len ma mrzi, ze nám bolo ukázene to co je malo ludom a my si aj tak na seba nedokážeme nájsť čas a stretnut sa.

Co som týmto blogom chcel povedat?

Asi nic, sú to len moje myslienky, postrehy. Mozno to niekoho z vas zaujme a zamysli sa nad tym a nieco si z toho zoberie, niekto sa mozno nad tym zasmeje, ze zasa raz trepem blbosti. A mozno som tym chcel predsa len nieco povedat, mozno to ze nebudme uponahlany, obcas sa zastavme, zvihnime hlavu a pozrime sa na tú nebesku krasu, ved obcas aj taka jednoducha vec ako hviezdna obloha dokaze naplnit cloveka roznymi pocitmi.