Už dlhšiu chvíľku zisťujem, že okolo mňa sa odohráva konkurenčný boj. Boj o moje JA. Sledujem pokusy obchodných zástupcov, o získanie MŇA. O predaj svojho tovaru. Usmievajú sa, líškajú, podlizujú podplácajú, vyhrážajú sa alebo pri odmietnutí aj priamo útočia. Stavajú mi do cesty života rôzne prekážky, a zároveň ponúkajú ich riešenia. Najagresívnejší je s kresťanskej sféry. Je zasratý všade. Čí priamo či nepriamo. Má dokonalú reklamnú kampaň. A vidím že v týchto končinách mu to celkom dobre ide.

Ale. Ale kto si označkuje každú dedinu, mesto obrovským falusom symbolom moci a nadradenosti vo forme kostolnej veže, do kostola zavesí mŕtvolu svojho boha, ku ktorému sa klania? Jedno hlása v inom žije. A keď sa snažíš oponovať, tak skončíš vedľa ich boha. Ukrižovaný. Asi tiež oponoval. Takže kresťanský dealer ma nejak neoslovil. Za ním sa rútil pohanský. Ten už bol prijateľnejší môjmu naturelu, aj som si študoval chvíľku jeho katalógy, ale stále skučal aký by bol silný keby, keby ten kresťanský, zlý zlý, …. všetko mu ukradol. Hm a prečo si sa neubránil. Proste si padol v konkurenčnom boji.

Moslimský na mňa pozrel, usmial sa, a rovno pochopil, že ja 5x denne si trepať hlavu o zem nebudem.

Potom to skúšali aj ázijský obchoďáci, že vraj meditujem a tak. Tak som im vysvetlil, že aj bača keď zasnene hladí na Kriváň, tak nemusí byt jogín.

Takže ráno vstávam, prechádzam dlhou chodbou plnou obchoďákov, ktorý sa predháňajú s ponukami, sľubmi, katalógmi. Veľkými, farebnými, lákavými. Len vravím. Moje JA sa nejako nenadchlo.

Ale. Vzadu stála postava. V dlhom plášti, s kapucňou, zaprášený, bez pozlátok, bez katalógov. Sálalo z neho niečo príjemne tajomné. Tak som k nemu zašiel, a spýtal sa.
Čo mi ponúkaš? A on. Nič. Cestu. Cestu na Ohnivú horu. A čo sa cestou naučíš je len na tebe.
A Tak som sa vybral za ním. Získal si moje JA.