V auguste budeme mať tú možnosť a česť prijať medzi seba nových členov nášho spoločenstva. Pri tejto príležitosti sa vraciam myšlienkami späť, keď aj ja som pred dvoma rokmi bola prijatá a čo mi to všetko dalo.

Väčšina z nás sa priznala, že prijatím do Spoločenstva Selekcia akoby sme našli svoj domov….áno, je to tak, ale táto veta má omnoho hlbší význam akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Možno môj príspevok veľa nedá mojim kolegom…..

Prihováram sa skôr Vám, ktorí ešte stále hľadajú a tápajú v tej spleti rôznych skupín, smerov a podobne, tým, ktorí sa boja nabrať tú odvahu a kontaktovať nás z akéhokoľvek dôvodu.

Aj ja som hľadala, tápala, priťahovali ma rôzne náboženské smery, rôzne ezoterické smery, okultizmus, čítala som a nasávala informácie naozaj rôzneho druhu. Smutné bolo to, že som nemala pri sebe nikoho, s kým by som sa mohla o svoje poznatky i pocity podeliť, nikoho kto by ma dokázal určitým spôsobom pochopiť, už nehovoriac o niekom, ktorý by ma dokázal správne nasmerovať. Takmer celé moje detstvo a mladosť bolo jedno veľké tápanie, skúšanie. Cítila som, že určitým spôsobom som iná, nie že by som sa chcela povyšovať, ale videla som, že akosi do svojej rodiny a prostredia, kde som vyrastala, som nezapadala. No a to bolo dosť sa s niečím takým vôbec vyrovnať. Lebo na jednej strane som cítila, že to niečo čo v sebe cítim, je reálne, na druhej strane som mala výčitky, že som iná,….dosť dobrý dôvod  na schizofréniu 🙂

Už aj keď som sa odhodlala niekomu o svojich snoch, víziách a zvláštnych zážitkoch povedať, častokrát sa dostavilo nepochopenie, v krajných prípadoch vyhýbanie sa mi…..a tak som vedome i nevedome blokovala to čo bolo mojou súčasťou…..a kam ma to dostalo? Viacmenej nikam, pretože som potláčala svoje pravé Ja a duša tým neskutočne trpela.

Priznám sa, že často krát som v minulosti mala deštruktívne myšlienky to všetko ukončiť, ale vždy na do mnou bola akási ochranná ruka, či len sila mojej duše??… a ja som rada, že som to nevzdala a idem pomaličky ďalej.

Tým, že som sa dostala do tohto spoločenstva a stala sa jeho členkou, som nezískala len nových priateľov, ale predovšetkým ľudí, ktorí ma chápu, ktorí ma vypočujú, ktorí mi dokážu poradiť a pomôcť ak treba. Ľudia, ktorým sa môžem zdôveriť aj s tými najhlbšími tajomstvami a pocitmi, za ktoré by ma kde kto odsúdil či upálil, ak by sme žili v inej dobe…. 🙂

A toto všetko mi pomáha rásť a uvedomovať si stále viac a viac samú seba. Nemám potrebu teraz vykričať svetu, že som iná a že žijem aj iný život, a niekomu niečo dokazovať, ale v prvom rade sa za to že som iná a že sa venujem niečomu možno nevšednému, nehanbím.

Keď človek prijme samého seba, takého aký je, tak príde neskutočná úľava….potreba hrať sa na niečo alebo niečo zbytočne potláčať zrazu mizne a duša dostáva priestor rásť.

Takže ak máš pocit, že to čo vravím Ti prehovára aj do Tvojej duše, neboj sa toho – dovoľ svojej duši rásť a hľadaj svoju cestu.

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie