Jednou zo zdanlivo drobných, no významovo hlbokých čŕt nášho spoločenstva Selekcia je to, že si všetci navzájom tykáme – bez ohľadu na vek, postavenie či počet rokov strávených na ceste mágie. Tento zvyk nie je prejavom nedostatku úcty. Práve naopak. Je to vedomé vyjadrenie spolupatričnosti, blízkosti a vzájomného rešpektu, ktorý sa zakladá na niečom inom než spoločenskej hierarchii.

Upozornenie čitateľovi:
Tento príspevok je dlhší, než býva zvykom. No nejde o bežný text.
Téma, ktorú otváram, patrí medzi najvážnejšie, s akými sa mág môže stretnúť.
Hovorím o dotyku paralelného sveta – o skúške, ktorá neprichádza len ako duchovný jav, ale ako zásah, schopný narušiť celé vnútro človeka.
Preto prosím čítaj pomaly, sústredene, a nechaj si čas na porozumenie.
Niektoré skúsenosti si nežiadajú rýchle pochopenie – ale hlboké precítenie.

Úvod:

Počas výučbového  stretnutia konaného 19.07.2025 som bol požiadaný, aby som podrobnejšie vysvetlil tému paralelných svetov a ich vzťahu k posmrtnej ceste duše – osobitne v prípade mágov.
Ide o oblasť, ktorá sa dotýka nielen filozofie a kozmológie, ale aj praktickej ochrany duše a jej smerovania po opustení fyzického tela. Preto týmto príspevkom na požiadanie reagujem – ako doplnenie, objasnenie a zároveň ako impulz k ďalšiemu štúdiu pre tých, ktorých sa táto téma bytostne týka.

Úvod:

Tento príspevok je dlhší, než býva zvykom – a nie náhodou. Niektoré témy si žiadajú viac priestoru, aby sa mohli rozvinúť do hĺbky. Píšem o dverách medzi svetmi, o tých, ktoré sa neotvárajú na povel, ale mlčia, čakajú a skúšajú nás. Aby bolo možné vystihnúť ich podstatu, bolo potrebné kráčať pomaly – slovami, symbolmi, aj tichom medzi riadkami.

Text je určený tým, ktorí vedia čítať nielen rozumom, ale aj vnútorným cítením. Odporúčam čítať ho pomaly – ako rozhovor so svetom, ktorý sa zjaví len vtedy, keď sa prestaneme ponáhľať. Niektoré vety sú dvere. A nie všetky sa dajú otvoriť hneď.

Poznámka na úvod:
Tento príspevok je dlhší než zvyčajne, pretože sa venuje pomerne náročnej a štruktúrovanej téme magických štvorcov. Nejde o oblasť, v ktorej by som bol odborník – venujem sa jej len okrajovo – preto ak sa v texte vyskytne nepresnosť alebo zjednodušenie, ospravedlňujem sa.
Zmyslom článku nie je akademická presnosť, ale ponuka základného pohľadu a inšpirácia pre tých, ktorí by chceli túto tému preskúmať do väčšej hĺbky.

Vieme, že existovalo niečo aj pred Kamennou Ružou, no stratilo sa to v priebehu storočí, keďže išlo o skryté spoločenstvo, ktoré po sebe nemohlo zanechávať stopy. Ani písmo si asi nemohli uchovať (alebo aspoň o tom nevieme) – boli podobní Druidom: svoje učenie odovzdávali z majstra na žiaka pravdepodobne len ústne, prostredníctvom praktických ukážok a činov. No vieme, že tu boli, a ich umenie si hlboko vážime.