Raz na výuke nám NVK Ašarat povedal, trénujte Ticho. Tak som bola trochu v rozpakoch, že či sa aj také niečo dá. No postupom času, ako som ho „trénovala“ podľa doporučení z Knihy mágie od Ašarata, som veľa vecí pochopila.

To, čo má význam, je kvalita tichosti. Pochopila som, že Ticho nemá byť zámerne privodené, vyhľadávané, nemá sa na neho myslieť. Tichosť, ktorá je výsledkom kontroly, disciplíny a potlačovania kričí zúfalstvom. Ticho prichádza s absenciou túžby. Ticho sa nedá nájsť, napodobniť. Samotné Ticho je pravá meditácia. Poznanie seba samého je nutnou podmienkou tejto meditácie. Poznať seba znamená sledovať svoje konanie, svoje slová, … Sebapoznaním sa myseľ stíši sama, nie je nútená sa ukľudniť za odmenu, či zo strachu. Meditácia „Ticho“ je oslobodenie mysle od všetkých jej vlastných myšlienok na všetkých úrovniach. Potom je myseľ sama, nie vytvorená samou, je kľudná, nie vytvorená kľudnou. Ponoriť sa do ticha, „počúvať“ ho, vnímať rozdiely počas jednotlivých tréningov mi pomáha meniť moje myslenie, objavujem tak hlboký trvalý pokoj, spokojnosť, vyrovnanosť, čo je pre prácu v mágii dôležité. A stávam sa pozorovateľom vlastnej mysle.

V podstate je super túto meditáciu pochopiť nie ako formu úsilia, pretože v tomto je úsilie na prekážku. Táto meditácia je pochopením celého života, pretože jedine ak je myseľ oslobodená od smútku, bolesti, agresie,… tak meditácia má význam. Inak je bezcenná.

Čo je vytrvalosť? Asi najlepšie ju vystihuje schopnosť dosiahnuť ciele napriek vznikajúcim vnútorným a vonkajším prekážkam. Vytrvalosť, húževnatosť a trpezlivosť je jednou z najdôležitejších zložiek úspechu v mágii, a proste v živote. Teda vysvetľujem si to obetavosťou a túžbou napriek všetkému vytrvať a neustále pokračovať v ceste po predchádzajúcom rozhodnutí.

Myslím si, že moje vnútorné „volanie“ po tichu ja znamením našej doby. Ašarat nám na stretnutiach niekedy povie, „učte sa Tichu…“. No nie je ticho ako ticho. Ticho je aj mlčanie, stíchnutie a je aj ticho smrti, ticho noci, ticho meditačné, …

Pravdepodobne u každého z nás sa ozýva nejaký hlas. Ide o vnútornú reč, ktorá je neustále prítomná v našej mysli, aj keď s ňou v plnej miere neuvažujeme. Je to akýsi priebežný komentár nášho života, s ktorým má každý svoju skúsenosť. Dnes je ale vnútorná reč potlačená mnohými starosťami a prehlušovaná vonkajšími stimulmi, s ktorými sa musí myseľ vysporiadať.

Chcem sa s Vami podeliť o svoje myšlienky k tréningu kontroly myslenia (myšlienok). Nemyslím teraz na tréning podľa Knihy mágie od Ašarata, či iné tréningy, chcem sa tu zamyslieť nad potrebou kontroly toho, čo v myšlienkach spracúvame, čím sa v myšlienkach zaoberáme a či je to pre nás potrebné a či nás to posunie tam, kam sa posunúť chceme.

Povedaním, že musíme odstrániť kameň z našich vlastných očí predtým, ako odstránime slamu z očí nášho suseda, dospejeme k nášmu rozvoju, postupu.