Dni a noci plynú v mojom živote. Niekedy si ich uvedomujem viac niekedy zase menej. Je to odrazom toho, ako sa v danej situácii cítim. Raz som hore a inokedy dole. V poslednom čase skôr dole. Aj keď je to zvláštne. V podstate sa mi v poslednom období slušne darí. Nie je to však úplne to, čo by som ja sám prial, ale nie je to ani tak úplne zlé. Povedal by som ,že taký zlatý stred.
Tak prečo? Prečo sa mi deje to, čo sa mi deje?
Všetko sa to začalo veľmi nenápadne a to tak, že ako prvé nastali najprv malé nenápadné a ťažko neopísateľné zmeny nálady. Nálady, ktoré ničím nezodpovedajú mojej terajšej fyzickej situácii. Tieto nálady sa mi zatiaľ vždy podarilo spracovať. Niekedy ich podchytím včas a inokedy len, keď je už zasiahnuté celé moje vnútro. A keď už nevládzem viem za kým mám ísť a povedať mu o mojom stave.
Tieto moje stavy však majú vždy jedno spoločné. Keď spracovávam svoje vnútro vidím jeden opakujúci sa dej. Priestor naplnený bielou hmlou a v strede toho priestoru stojí postava v plášti. Donedávna som si myslel, že je to môj nočný návštevník. Ako náhle som videl daný dej cítil som, ako som s týmto priestorom prepojený. Postava tam nehybne stála obklopená hmlou. Hmla je spojenie medzi mnou a týmto zvláštnym priestorom. Pokúšam sa s postavou komunikovať no ani raz  mi ešte neodpovedala. Vo väčšine prípadov došlo ku prerušeniu nášho spojenia a aj môj stav sa po tomto zvláštnom prepojení zmenil.
Dnes si kladiem otázku, či daná postava je môj nočný návštevník, alebo je to niečo iné.
Je to dobré, či zlé? Mám si ju ku sebe pripustiť? Alebo sa jej mám brániť? A má to vôbec zmysel sa týmto zaoberať? Lebo nie  som si ani v tom istý, či si takto nenarobím viac škody, ako osohu.

Tagy: Astralne bytosti, jemnohmotné bytosti, skúsenosti s mágiou