Priestor ničím nezmenený , čas reálny. Stará budova ktorá tvorí dominantu celého údolia stojí na svojom mieste a pripomína čas dávnej slávy daného priestoru. Toľko krát som tu bol , mesiace a roky sa tu pohybujem. Aj keď si myslím že tu už poznám každú skalu, dieru, izbu stále nachádzam niečo nové, spoznávam sily a svety ktoré mi dávajú šancu ich spoznať. Dnes je to ale iné. Priestor ktorý roky hľadám a snažím sa ho spoznať je tu. Prestupuje celý priestor. Aj keď je mimo náš čas a priestor aj tak sa momentálne prelína s našim časom a priestorom. Preciťujem a pozorujem toto úžasné dielo , bod nula. Prechádzam medzi časovými pásmami . Priestor mi dáva možnosti ktoré som do tejto doby netušil že sú a že ich môžem spoznať a použiť.

Pokúšam sa zistiť či okrem mňa je možné aby túto hranicu prestúpil aj niekto iný. Prichádzam na to že nie. Aj keď toto všetko svojim spôsobom kolegovia cítia a dokážu definovať , nedokážu prekročiť tu pomyselnú hranicu času a priestoru. Prechádzam priestor , pozorujem ho a snažím sa prísť na to čo sa deje. Pritom všetkom cítim neskutočnú potrebu ísť na námestie . Potláčam túto túžbu a prechádzam jednotlivé izby ktoré sa tu nachádzajú. Priestor sa začína plniť hmlou. Pozorujem ju a prichádzam na to že ju dokážem riadiť, uchopiť .

V inej izbe presúvam čas a priestor za čas a priestor vzdialený desiatky kilometrov a desiatky dní starý. Znova neskutočná túžba isť na námestie. Nereagujem na to a pokračujem v prechádzke priestorom . Moje okolie , kolegovia prechádzajú priestor tak ako ja . Preciťujú priestor, spoznávajú sily ktoré sú tu a ja som meter od nich. Niečo je ale iné. Moje telo bolo v ich čase a ich priestore ale moje vnútro bolo v bode nula. Počul som ich , cítil som ich ale nechápal som ich. Nechápal som prečo necítia to čo ja a prečo nevidia to čo ja. Čím viac času ubehlo tým sa naše časové pásma viac a viac rozdeľovali. Znova tá silná túžba ísť na námestie. Atmosféra celého priestoru sa prudko začala meniť. Kolega sa necítil dobre a tak nastal čas na odchod. Pri odchode cítim že niečo prichádza. Znova túžba isť na námestie. Obchádzame budovu smerom k námestiu. Sledujem budovu . Priestor v nej je plný aktívneho života. Energetika a bytosti rozprávkovo povedané v plnej zbroji. Zastavujem a sledujem úkaz ktorý sa tu nachádzal. Pochopil som čo sa deje. Otvorila sa brána. Stojím v obrovskom tuneli . Na jeho koniec nemám šancu dovidieť. Okolo mňa je obrovský tok energie . Aj keď stojím na mieste aj tak sa pohybujem v tuneli. Sledujem tunel a vidím ako sa cez neho niečo blíži. Prechádza to okolo mňa o oktávu nižšie v čase.

Nedokázal som to zastaviť. Prišiel som neskoro a nebol som u zdroja kde som mal byť. Jediné čo sa podarilo urobiť bolo uzavrieť tunel. Otáčam sa k starej budove a sledujem ako sa priestor uzatvára. To čo prešlo je na námestí a snaží sa to postupovať ďalej. Priestor je však uzavretý a ja cítim ako sa to niečo snaží postúpiť ale nedokáže to. Mám v hlave iba jednu myšlienku , musí to vydržať tri dni , inak bude zle.

Tagy: ascher