4
Sep

Vnútro

   Odoslal Ascher a zaradil do Ezoterika, Mágia, Výuka, Zamyslenia

Mágia. Pojem, ktorý rezonuje v každom z nás. Slovo, v ktorom je schovaných mnoho vedomostí. Na začiatku je túžba spoznať veci, ktoré sú skryté pod rúškom tajomstva. Energia, sila, moc. Všetko je to závislé na našom momentálnom stupni vývoja.

Rozdiel medzi vedcom vo výskume a mágom nie je. Obaja objavujú to, čo je a využívajú to, čo vedia a to, čo im doba ponúka. Mágia znamená niečo nepoznané. Keď to spoznám, už sa nedá hovoriť o nepoznanom, ale o poznaní.
Nehmotné sa stáva hmotným. Neviditeľné sa stáva viditeľným. Nemožné možným. Všetko závisí do nás a nášho naladenia. Energiu ako takú berieme ako niečo nehmotné. Pokiaľ sa dokážeme naladiť na frekvenciu energií a priestor vo frekvencií energií, oboje sa v tom momente stáva hmotné.

Závisí to len od nášho rozpoloženia a vnímania. Na začiatku treba spoznať seba samého. Kto som, kde sa nachádzam v daný moment a na danom mieste. Zastaviť sa a dokázať si v reálnom čase uvedomiť svoje telo, zem, vzduch, teplotu okolia, deň či noc. Sledovať reakcie seba na to, čo na nás vplýva. Precítiť svoje telo, kožu, kosti, svaly. Pri tomto precítení sa zamerať na to, čo pri tom cítim. Keď sa zameriam na svoju kožu, v prvom momente sa najskôr zameriam na svoju ruku. Vidím záhyby, ochlpenie… Keď pohnem prstami, dokážem vnímať, ako svaly a šľachy pod ňou pracujú. Každý pohyb v danom momente ale vyvoláva aj prežitok. V danom momente treba vnímať tento prežitok, akú emóciu vyvoláva. Odkiaľ tá emócia prichádza, kam smeruje. Ako to ovplyvňuje naše vnútro. Po akú dobu to dokážeme sledovať tak, že to sledujeme nezávisle a kedy sa daná emócia stáva dominantnou a dokáže ovplyvniť naše vedomie. Tu niekde začína prvý bod toho, ako pochopiť zákonitosti seba v priestore a priestor v sebe.

Obrovskou pomôckou pri tom je pre nás fantázia a túžba. Obe nehmotné, nereálne a pritom v určitom čase a priestore hmotné a silné. Ak dokážeme rozdeliť svoje vedomie od svojho tela a vplyvov svojho tela a emócii, dokážeme v danom momente všetko, čo sa deje, sledovať ako tretia osoba. Dokážeme zasahovať do týchto dejov a ovplyvňovať ich. Sledujeme každé ovplyvnenie skutočností, kde zmena nastáva, ako mení to, čo bolo a kam daná zmena smeruje. Stále sa bavíme o nás a našom vnútri.
Keď to pochopíme, prídeme na to, že to, čo sme do tej doby nevnímali a nevenovali sme tomu pozornosť, nám v danej chvíli dáva veci, ktoré sú síce na nehmotnej úrovni, zároveň sú však v danej chvíli hmotné. Posúvame svoje vedomie do priestoru frekvenčne posunutom, ale reálnom a hmotnom.
V danej chvíli zapájame do daného deju svoju fantáziu a túžbu. Ale tak, že fantázia a túžba je iba nástroj, vďaka ktorému dokážeme meniť veci bez toho, aby to ovplyvnilo naše vedomie. Byť režisérom, ktorý v určitom bode deja zmení kulisy a smerovanie.

Keď toto dokážeme pochopiť a stotožniť sa s tým, prídeme na to, že sme samostatný celok, ale pritom aj súčasťou iných celkov. Začneme vnímať aj iné úrovne bytia. Čím viac dokážeme rozprestrieť svoje vedomie, tým viac frekvencií bytia dokážeme obsiahnuť. Prídeme na to, že v jednom momente sa pohybujeme a existujeme na viacerých úrovniach existencie. Ktorá úroveň je reálna a ktorá nie? Všetky a ani jedna. Záleží na nás. Staneme sa ničím a pochopím, že som ničím. A pritom sa stanem všetkým skrz uvedomenia si prepojenia seba s úrovňami bytia.

Staneme sa pozorovateľom toho, čo sa deje. Naše vedomie však musí ostať v úlohe odosobnenia sa od tela, emócii, ega a najmä logiky. Logika je v tejto chvíli našou najväčšou prekážkou. Bodom, ktorý nás prepína medzi frekvenciami priestoru a frekvenciou nám reálneho priestoru, kde sa nachádza naše hmotné telo.
Každým tréningom sa naučíme logiku obchádzať. Nebudeme na ňu reagovať a tým pádom dokážeme prijímať informácie tak, ako sú a nie tak, ako si myslíme, že by mali byť.
Uvedomíme si podstatu celku. Pochopíme, že sme v každom momente prepojení s hmotným i nehmotným. Pochopiť seba a svoje postavenie v každej jednej frekvencií bytia.

Nadpis je kľúčom. Kľúč otvára to čo je v texte ukryté.

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, September 4th, 2014 o 11:04 a je zaradený pod Ezoterika, Mágia, Výuka, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

5 komentárov

 1 

Veľmi pekne a výstižne si to popísal Ascher.Naozaj pochopiť a počúvať svoje vnútro, spracovať jeho vnemy, signály a prežitky je to najťažšie a chce to na sebe neskutočne veľa práce, tréningu a vytrvalosti.... ozaj pekné.

September 4th, 2014 at 18:57
 2 

Text na prvý pohľad síce zložitý, ale ak človek vie, kam sa pozerať a čo hľadať, dáva veľa odpovedí. Slovo za slovom vedie vnútro k pochopeniu nie na logickej, ale na pocitovej úrovni. A to je na tejto ceste často omnoho dôležitejšie. Len treba vedieť čítať a vnímať význam medzi slovami a medzi riadkami.

Vieme vôbec v dnešnej dobe čítať tak, aby sme nechali význam slov plynúť do svojho vnútra? Alebo sme sa vplyvom urýchlenej doby stali len konzumentmi, ktorí preskenujú predložený text, s úsudkom sú hotoví už po prvom odstavci a k záveru sa ledva prepracujú?

September 11th, 2014 at 10:10
 3 

Kolega Ascher veľmi dobre! Škoda, že neprispievaš takto častejsie. To čo človek robí musí hlavne v sebe cítiť nie len chápať. Tvoje slová sa dajú pochopiť rozumom, ale dôležitejšie je pochopenie vnútrom keď pri čítaní mi vnútro zarezonuje a cítim... to znamená že človek naozaj chápe aj vnútrom.

Učenie od Teba kolega Veľmajster je vždy tvrdé a nekompromisné, ale veľmi pravdivé a v mále je skryté veľa ak je žiak otvorený a pripravený to prijať.

September 11th, 2014 at 14:37
 4 

Sonda do ľudského vnútra býva ťažká a úmorná, sme ako baníci ktorí sfárajú do hĺbky zeme ale sa musia vrátiť na povrch, nadýchať sa čerstvého vzduchu aby mohli znovu a znovu vstúpiť do prostredia kde číha nebezpečenstvo a smrť... Asher očakávam pokračovanie...

September 11th, 2014 at 18:51
 5 

.... poznanie občas dokáže byť ťažkým bremenom ... človeka donúti sa zastaviť... obzrieť sa späť a možno prídu pochybnosti či je na správnej ceste , či dokáže ešte kráčať a či nie je jednoduchšie proste sa vrátiť na začiatok... v takej chvíli sa človek cíti osamelý a prestane vnímať podstatu a cieľ .... ak nemá vieru že je kvapkou a oceánom súčasne už nikdy sa z miesta nepohne...

September 12th, 2014 at 01:28

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.