Ležal som v posteli vo svojej izbe, snažil som sa zaspať. Bola letná dusná noc , okno som mal otvorené , ale ani navzdory tomu sa v izbe vzduch ani nepohol. Hviezdy jasne svietili, mesiac bol nádherný. Nevedel som zaspať. Čas ubiehal a aj som bezcieľne pozeral na stenu mojej izby a nadával si načo som pil toľko káv. Nakoniec ma napadlo že si začnem precvičovať uvoľňovanie tela pri tom vždy zaspím aj keď nechcem. Ako som sa snažil uvoľniť zrazu som počul z rohu miestnosti ako niekto na mňa volá. Volal na mňa mojim menom. Bolo to jasné , zvučné a zároveň mrazivé. Zľakol som sa . V izbe bola tma, bol som sám ,moja rodina spala. Pozrel som do rohu miestnosti a tam nikto nebol. Aj keď som tam pred chvíľou cítil a bol som presvedčený, že tam niekto stál. Mal som strach. Schoval som sa pod perinu a snažil som sa zaspať, v duchu som si prial aby sa daná bytosť už neobjavila. Zaspal som.
Ocitol som sa na pustej planéte / mieste/. Na planéte kde bol kedysi život, príroda, stavby. Teraz to bola len prázdnota bez života. To miesto som poznal a zároveň mi bolo cudzie. Predo mnou sa objavili 3 bytosti. Pozeral som na ne bol som prekvapený, že sú tam aj keď určitá časť môjho ja vedela že sú tam a že sa objavia. Prestal som vnímať priestor okolo nás. Podvedome som vedel, že som doma. Stál som na mieste. Nemal som strach , vedel som že bytosti poznám aj keď som im nevidel do tváre a nevedel som ich mená . Nakoniec jedna bytosť prehovorila „ vítame ťa doma“ usmial som sa na nich. Spýtali sa ma či viem kto som . Okamžite som odpovedal že áno som Ascher strážca. V tom som začal rozmýšľať prečo som to povedal , odkiaľ poznám to meno a čo to znamená strážca. Moje ego mi však nedovolilo povedať bytostiam, že neviem kto som a prečo som tu. Bytosti sa rozplinuly a ja som ostal sám na tom pustom mieste. Chcel som ich zavolať , ale hanbil som sa sám pred sebou . Otvoril som oči bol som vo svojej posteli . Izba bola chladná a tmavá. Sám seba som sa pýtal prečo som nereagoval inak , prečo som predstieral niečo čo nie som. Moje vlastné ego mi nedovolilo dozvedieť sa viac o sebe a o tom mieste. Viem že tá pustina bola len ilúzia niečoho čo kedysi bolo a čo je už dávno iné. Vystavané nanovo a predsa neexistujúce vo fyzickom svete. Možno raz dostanem druhú šancu a znova tam budem stáť . Budem môcť povedať: ,,som ten čo prišiel hľadať svoju minulosť aby pochopil prítomnosť“.