Narodil sa ako každý iný. Nevedel, že sa narodil inak už pred tým a že sa potom preniesol inam do iného tela. Žil život ktorý sa sním nijako nemaznal a predsa mu dal všetko. No mal aj danosť veci chápať a tak bojoval a predieral sa nejako tou časťou života, čo ho obdarila neľahkým životom a úlohami čo stáli pred ním.

Mohlo niečo poukázať, že je či bude iný ako ostatný okolo neho?
V rodine kde sa ocitol v tele dieťaťa to bolo normálne, že sa mu darí v škole a aj v iných oblastiach života sa mu až na jednu vec v celku darilo. Tá jedna vec bola, že stále bol niekto pred ním o niečo múdrejší a šikovnejší, ako on sám. Najviacej ho to ťažilo ak to bolo priamo v rodine.
S tou vecou nevedel pohnúť a trápilo ho to. Cítil, že niečo nie je ako to má byť, ale ešte nevedel čo to je. Bol to len pocit a prejdú roky kým nájde odpoveď, ale dovtedy si aj tak musí uvedomiť hranice kultúry kde žije. Veď okrem pocitu mu nič neostalo, že je niekým iným v tele v ktorom žije. Vďaka tomu, ale bojoval stále viac a viac a bojovnosť sa preniesla aj ďalej do jeho života.
Šiel neúprosne ďalej svojou cestou a bojoval s každým koho stretol. Bojoval s najbližšími a i stými čo sa mu postavili do cesty.
Postupne, ale pochopil, že nie je sám, taký čo dokáže bojovať a tak sa stalo, že boj len ukazoval a vysvetľoval iným, že dokáže bojovať. Zbabelosť a rozum mu nedovolili riskovať, že mu niekto úder vráti.
O to viac si svoju silu si potom vybíjal hlavne na súperoch, čo sa mu neodvážili postaviť a tých ktorí mu to tolerovali lebo mu to chceli tolerovať. A tým to dal poriadne pocítiť po psychickej a aj fyzickej úrovni. A tu padol na dno prvý krát a prvý krát aj dostal šancu na návrat z niečoho čo je samotné dno psychiky a života, alebo to on tak aspoň chápal. Na istý čas využil túto možnosť, ale ako to už pri takýchto jedincoch býva nie stále pochopia na prvý raz.
A čas ten šiel ďalej aj nad ním a inými osudmi iných a smeroval ku stretu sním. On opäť bojoval aj tam kde ho priali medzi seba a ukázali mu kým skutočne je a aké možnosti sa mu otvárajú ak.
Ak pochopí a prestane devastovať všetko okolo seba kvôli svojmu Egu a svojmu Ja. Neprestal pokračoval ďalej až kým opäť neprišiel varovný prst.

Každý vraj, ale nájde svojho súpera a takto ho našiel aj on. Jeden obyčajný človek, čo sa narodil v úplne inej krajine a kultúre ako on, sa mu postavil. Ani nevedel čo ho k tomu viedlo, ale vzoprel sa a postavil sa mu. Náš bojovník sa potom v strachu obklopil inými bojovníkmi, aby ho chránili.
Zrazu potreboval tých na ktorých sa díval z veľkej výšky, aby jeho Bojovníka chránili. Zachytil ich pohľady a údiv v očiach, že on taký veľký Bojovník potrebuje pred jedným obyčajným chalanom ochranu. Fyzickú ochranu. A toto si Bojovník uvedomoval a v jeho trpasličej duši sa toto poníženie usadilo a o to viac si potreboval v budúcnosti uvedomiť, že on je Bojovník, veľký Bojovník.
Život išiel ďalej nezávisle od toho, čo si kto o tejto udalosti myslel. Čas ten sa proste nezastavil a neúprosne odmeriaval čas v bolesti i radosti.
Bojovník sa po tomto incidente  preplietal životom, ako všetci viac či menej úspešne.
Ak bol úspešný bolo to len preto, že On Bojovník je génius a ak sa mu nedarilo bolo to preto, že niekto iný mu skrížil plány a sľuboval tvrdú a nekompromisnú pomstu.

Takto sa prebíjal až došiel k bodu, že sa mu naskytla istá možnosť mať niečo viac a vedieť ovplyvniť veci a  osudy iných. Možnosti a sa chytil a tvrdo zasiahol do osudu a životov iných ľudí. Mal v tom už prax učil sa to kade tade aj skúšal, že čo to dá ak je v súkromí ON KING.
Avšak potom opäť prišli slzy  a plač a Bojovník prosil sľuboval ronil veľké slzy. Zalezený do svojej ulity sa bál vyjsť von a postaviť sa zodpovednosti voči sebe samému. Veď prečo aj – on to proste nevedel pochopiť, že ako sa to mohlo stať, veď on je rovný bohu, ako sa to mohlo stať, že teraz je menej ako nič?  A tak prosil, plakal a sľuboval.
Každý mu dal šancu a on sa jej chopil. Tak ako aj pred tým sa jej chopil po svojom a po čase času od času sa opäť musel schovať do svojho príbytku a nevychádzal odtiaľ von pretože strach bol veľký. Strach z toho, čo bude ak sa to dozvedia? Opäť to celé  nechápal, veď on je predsa Bojovník a tie červíky okolo neho ako to, že ho ohrozujú a nesklonia sa pred ním? A dokonca ako to, že ON sa teraz trasie strachom o svoju existenciu v živote tohto tela? Veď to je nemožné, že ON veľký Bojovník sa takto zbabelo utiahol a ukryl sa do nevedomosti ne vedomia spánku a aby prečkal dobu a čas, či sa niečo stane, či bude mať opäť v živote šťastie. V tom utrpení sa však upäl na jeden bod. Áno našiel menovateľa čo mu toto spôsobil. Niekoho koho neporazil, alebo nedonútil odísť preč. On jediný sa mu stále postavil a on jediný ho stále zrazil k zemi a porazil v mnohých úrovniach. Stále sa mu chcel rovnať.  Ba čo viac, chcel jeho úctu a pokoru, uznanie. Chcel byť nad ním  nikdy to nedokázal. Práve naopak dokázal dokázať to čo vravel, že dokáže a tým ho pošliapal a urazil zarazil dole a teda toto je dôvod prečo je tu. Vo svojej duši si prisahal, že toho jedinca zničí a použije na to všetko čo mu ostalo. Použije silu intrigy a keď bude treba aj násilie.
Musí mať, ale šťastie a toto opäť nejako prežiť a nebiť potupený pred ľuďmi a svetom a skončiť v base.
Mal šťastie a on sa ako kohút s cudzím perím od páva pochádzajúcim premával pomedzi pospolitý ľud a trúsil múdrosti iných, ako tie svoje. Bol to bojovný kohút s pávím perím, ale veď koľko takých ako on chodí po okolí?
A tak ani veľmi nevyčnieval a občasné úsmevy tých, čo ho postretli nechápal ako iróniu, ale ako pochvalu svojho peria.  Čo tam potom, že nebolo jeho?!
A nezabudol na svoju prísahu a učinil už prvé kroky ktoré znamenali počiatok úspechu. Už v duchu videl odťatú hlavu ako ju ukazuje a ako sa mu všetci hádžu k nohám.
No potom si uvedomil, že zatiaľ sa musí uspokojiť tým, že to svojím verným verne opisuje.

Život šiel ďalej a on zrazu kráčal po schodíkoch života vyššie a vyššie. Cítil morálnu prevahu nad inými  a ak sa mu niekto vymkol toho degradoval na úroveň diagnózy debila. A každému vysvetlil, že ešte väčší debil nepochopil, že ten čo je na stupienku nad ním je debil inak by na tom stupienku stál vlastne on sám.
Všetko je však do času a ak keď nastal malý problém opäť vysvetľoval, že ten čo bol hore už tam nie je lebo to pokašlal a on na tom stupienku nestál lebo to on tak chcel, aby si iný vyžral to, čo sa stalo a on mal pokoj a mohol postúpiť kúsok opäť ďalej. A vlastne ten problém mu vyrobil on lebo ten debil nevie, že jemu Bojovníkovi nemá zacláňať v jeho rozlete ( na kreslo prezidenta) a On to chcel a tak sa udialo, ako chcel. A pávie perie žiarilo dookola na jeho poddaných
( hm prečo je ich tak málo zrazu? )
Jediné čo ho na tom všetkom krásnom žralo bolo, že toho debila dali opäť vyššie a nevykopli ho na ulicu. Ale čo, keď už raz pracuje pre takú firmu kde to proste nechápu, tak to nechá proste tak.

A život opäť šiel ďalej a bojovník mal opäť čas sa zaoberať tým, čo mu žralo dušu. A to ho primälo ku tomu, že treba povolať sluhov, aby skúsili bojovať a on si potom mohol  prisvojiť prípadnú slávu za zoťatú hlavu symbol toho, čo nikdy neporazil a kde nikdy nedosiahol a už ani nedosiahne.
Opäť hlasno kričal, čo kde kedy, ako to učiní, a z úzadia pritom chcel mobilizovať sluhov a otrokov aby všetko mu vyšlo tak ako si vysníval. Opäť sa videl ako sa mu klaňajú davy a ON bude blahosklonne zvažovať koho omilostí vo svojej milosti. Ach, ale veď ON slovo milosť nepozná tak čo s tým? Nevadí toto sa bude riešiť až keď sa to udeje. Dovtedy je dosť času ešte zvážiť. Podstatné je aby ho uznali, že ON Bojovník Narcis je jediný úžasný nenahraditeľný. Vlastne musí pouvažovať či dokonca nie je Bohom? Hm Boh? No nie Boh evidentne existuje lebo to On Bojovník Narcis, tak chce. Nové meno toto meno ho opäť posunulo ďalej. On Bojovník Narcis. Ako nádherne mu znie a je jasné, že nikto naňho nemá.
Nová sila znamená nové možnosti a treba to využiť.
Čo sa to však deje? Sluhovia i otroci sa mu vzopreli akoby tí chudáci nechápali, on je On Bojovník Narcis a nie len tak hocikto. Čo si to dovoľujú sa mu vzoprieť? Ako to, že si toto dovolili? To nie je možné a…, a opäť sľuboval krutú pomstu a opäť sníval o tom, ako sa prídu prosiť aby ich prijal späť. A hneď aj podnikne kroky a postará sa aby prišli. Okamžite ide volať ostatným aby najprv oni volali im a dotiahli ich späť. Takto to činil stále keď každého kto mal náhodou svoj názor poslal preč s tým, že ho nepotrebuje a potom sa rýchle postaral o to aby iný odídeného povolali späť. Nebude predsa plytvať silou na tých úbožiakov, ktorých nepotrebuje to oni potrebujú jeho Bojovníka Narcisa.
Ale čo to? Ako je možné, že nie je komu zavolať? To nie je možné, ako sa to mohlo stať, že nie je komu zavolať komu vydať príkazy. Toto nie je možné to sa zmení On Bojovník Narcis predsa nemôže byť sám!
Kto ho bude uctievať a presviedčať ho o jeho jedinečnosti a nenahraditeľnosti? Zrkadlo je na to už malé a väčšie do bytu už nevojde …tak čo teraz?

Tagy: Pandorína