Dej sa odohráva práve tam, kde ho Ty chceš mať.

Ahoj.
Ahoj. Si tu už dlho? Nevšimol som si ťa.
Vieš že nie. Vlastne som len teraz sem prišiel. Rozhodol som sa, že sem teraz prídem, tak som tu.
Aha. A to len tak si sa rozhodol?
Prečo nie? Proste som sa rozhodol, že chcem byť teraz tu a takto. Mne sa tu páči a aj ty si tu. Tak prečo nie? Veď aj tu sa vieme porozprávať, nie?
Nuž ako myslíš, môžeme teda aj tu, ak teda chceš.
No ale vieš, ja vlastne ani neviem, či sa chcem rozprávať a vôbec, ani neviem o čom by som sa chcel rozprávať. Ty to vieš?
Vlastne mne to je jedno, pretože ty si tu tak stál zamyslene a sám, proste si mi pripadal osamotený ako tu tak stojíš a dívaš sa, a čakáš. Ozaj, a načo vlastne tu a teraz čakáme?
Viem ja? Ja ani neviem ako som sa tu ocitol. Zrazu som len bol tu a potom si tu bol zrazu i ty. Ale vlastne ani neviem kde to som? Teda kde to sme?
A kde by si chcel teraz byť Ty?
Ja? Hm….. asi niekde inde, niekde … vieš, ja si to nechám pre seba, je to tak lepšie.
Dobre teda, ako chceš. Tak teda sme tu kde sme a asi si ty chcel tu byť, aj preto sme tu a teraz.
Uhm ….. takže ja…. a čo teraz ďalej? Čo bude s tým všetkým tam?
To mi ty povedz čo stým bude. Naozaj si sa už rozhodol ísť odtiaľto ďalej a definitívne?
Neviem, je to cele také zvláštne aj toto miesto je také zvláštne, akoby ani nikdy nejestvovalo a predsa sme tu. Nesadneme si keď už sme tu, načo stáť ak si je kde sadnúť.
Rád si troška sadnem, som už aj unavený. 🙂
Unavený? Ty taký mladý a unavený?
Som teda mladý? Aha zaujímavé, takže som mladý. Nuž teda som mladý, ak si to želáš. To však neznamená, že nemôžem byť aj unavený. Výzor nie je stále odpoveď na to čo sme, či čo znamenáme. Ak by každý zahodil šaty a všetko to čo ich prezentuje, čím by boli všetci?
Áno, máš asi pravdu, ale ja ťa vidím a si mladý. Teda aspoň mne tak pripadáš podľa toho, čo vidím.
Je to zvláštne, ale vek som si neuvedomil a tu na tomto mieste je to asi jedno 🙂 veď ani teba netrápi to, aký máš vek.
Vlastne nie. Neprišiel som sem kvôli tomu aký mám vek, to je fakt. Aj keď možno som len nad tým takto ešte neuvažoval. A ty si sem teda teraz prečo prišiel?
Ja? Nuž predsa kvôli tebe, aby si tu nebol tak sám. Zdalo sa mi to také, že by sme sa tu mohli porozprávať a teda som prišiel. Dúfam, že ti to nevadí – veľmi.
Ani nie, mne je to vlastne jedno, ale stále neviem kde to sme? A prečo sme práve tu?
Nuž toto miesto si vybral ty, nie ja.
Aha takže som ho vybral ja?! Dobre teda tak som ho vybral. A ešte jedna vec ma zaujíma. Kto si vlastne Ty a ako sa voláš?
Ako sa volám, kto som? Ale to predsa vieš, nie ?! Ja som Život. A Ty ma tu a teraz vidíš práve takto.